Tu som, Pane, tvoj malý misionár

Aj život Cirkvi sa zmenil. Pred päťdesiatimi rokmi bolo Peru úplne závislé od misionárov zo zahraničia, dnes už viac ako polovica kňazov a rehoľníkov pochádza z domácich radov.

„Keď som bol dieťa, život farského spoločenstva bol obmedzený na nedeľnú svätú omšu. Kostoly boli síce plné, ale potom sa celý týždeň nič nedialo,“ spomína José Hipólito Purizaca Sernaque, riaditeľ Pápežských misijných diel Peru.

„Teraz je veriacich menej, ale vo farnostiach je viera oveľa živšia. Existuje veľa aktivít, laických spoločenstiev a farnosti majú svoje charitatívne projekty,“ opisuje, ako sa Cirkev zmenila počas jeho života.

SI PRE NÁS DÔLEŽITÝ

V Peru je bežné, že farnosti spravujú vlastné cirkevné školy. V Kolégiu sv. Martina de Porres v Iquitos stálo 1 300 žiakov ráno na nástupe v dokonalých zástupoch a mali na sebe bezchybnú uniformu. Disciplína bola priam neuveriteľná.

Podľa výzoru žiakov by si človek myslel, že ide o školu pre bohaté deti, ktorých rodičia platia vysoké školné. No otec José vysvetlil, že škola je bezplatná, určená pre obyčajné a chudobné deti.

„Cirkev v Peru považuje školstvo za jednu zo svojich hlavných priorít. Chceme, aby sa aj deti zo skromných pomerov cítili dôstojne, aby vedeli, že sú dôležité a že sú rovnocennými členmi spoločnosti. Cirkev im to dokáže dať a je to jasný odkaz, že ich máme radi a aj Pán Boh ich má rád.“