Tvorím z materiálu, ktorého sa ľudia už dotýkali

„Umenie sa rodí z konkrétnej situácie a som presvedčený, že je lepšie, ak umelci pracujú s tým, čo iní vyhodili,“ hovorí ghanský sochár El Anatsui (75), ktorý sa so svojím monumentálnym dielom predstavuje tento rok aj v Európe.
Martina Grochálová 21.08.2019
Tvorím z materiálu, ktorého sa ľudia už dotýkali

Ghanský sochár El Anatsui (75). Snímka: el-anatsui.com

Africké umenie sa nám v mysli spája skôr s tradičnou kultúrou čierneho kontinentu a v našom prostredí nie sú africkí výtvarní umelci veľmi známi. O to viac vyráža dych bohatá paleta diel ghanského sochára El Anatsuia, ktorého doteraz najväčšia výstava sa konala do konca júla v mníchovskom Dome umenia a následne bude pokračovať v katarskej Dohe, švajčiarskom Berne a španielskom Bilbao.

Diela tohto činorodého umelca poukazujú na jeho neúnavné premýšľanie nad tým, ako možno spojiť tradičné africké umenie so súčasným sochárskym konceptom.

Vrchnáky, konzervy, drôty 
Hoci El Anatsui pracuje aj s tradičnými materiálmi ako drevo či keramika, z jeho diel najviac vynikajú kompozície vytvorené z vrchnákov fliaš či konzerv. „Experimentoval som s mnohými materiálmi. Pracujem aj s materiálom, ktorého sa ľudia už dotýkali a používali ho. A tento druh materiálu má silnejší náboj ako tie, na ktorých som pracoval pomocou strojov,“ myslí si El Anatsui.

Jeho diela udivujú predovšetkým svojou impozantnosťou, pretože vo výstavnom priestore zaberajú celú stenu či dokonca celú miestnosť. Každé z diel žije pritom svojím životom, autor ho vždy pripravuje a upravuje pre konkrétne miesto.

Mimoriadne pôsobivá je hra farieb, ktorá je veľmi intenzívne prepojená s africkou kultúrou. Niekedy ide o jednofarebné kompozície, ako napríklad Červený blok, pri ktorom sú použité tisícky červených vrchnákov z fliaš džinu. Dielo Mužský odev sa zas odvoláva na typickú ghanskú látku kente, ktorej vzory sú vytvorené z vrchnákov rozličných farieb.

K používaniu plieškov z uzáverov fliaš sa umelec dostal náhodou, keď našiel v buši odhodenú celú kopu vrchnákov a rozmýšľal, čo by sa dalo s nimi robiť. Začal ich vyklepávať, ohýbať, odstrihávať, skladať do rozličných tvarov, spájať medenými drôtikmi. „Ide o malé predmety, ktoré už zdanlivo nemajú využitie. Keď ich však začnem spájať, nadobudnú nový rozmer,“ hovorí umelec.

A tento spôsob práce používa dodnes. V jeho dielni v nigérijskej Nsukke, kde v súčasnosti žije, vytvárajú desiatky jeho spolupracovníkov z plechových vrchnáčikov na základe jeho pokynov malé kompozície, ktoré potom výtvarník spája do väčších celkov.

Vrchnáky pochádzajú z alkoholu, ktorý priniesli do Afriky Európania ako tvrdú menu – a tak sa v čase transatlantického obchodu s otrokmi a kolonializmu stal alkohol prostriedkom útlaku. „Za mojou prácou s vrchnákmi z fliaš sa skrýva omnoho viac ako spojenie medzi Afrikou, Európou a Amerikou,“ hovorí El Anatsui, ktorý chce svojimi dielami z kovových vrchnákov „nakresliť vzťah medzi konzumom, plytvaním a životným prostredím“.

Na ďalšie diela ho inšpirovali napríklad konzervy z kondenzovaného mlieka či strúhadlá na kasavu, z ktorých vytvoril ďalšie pozoruhodné kompozície. Kondenzované mlieko sa v Nigérii používa v hojnej miere, pretože ľudia nemajú chladničky; kasava je hľuzovitá rastlina, v Južnej Amerike známa ako maniok, ktorá je pre miestnych obyvateľov hlavným zdrojom potravy a výživy.

Druhá vlna 
Ďalší nezvyčajný materiál využil El Anatsui pri svojom doteraz najväčšom diele, ktoré vytvoril na 110-metrovej fasáde Domu umenia v Mníchove. Tvorí ho 22 panelov zostavených z desaťtisíc tlačových platní na ofsetovú tlač.

Platne pochádzajú z mníchovskej tlačiarne, v ktorej sa tlačí jeden z nemeckých denníkov, ako aj z tlačiarne v talianskom Bolzane, ktorá vyrába knihy pre umelecké vydavateľstvo. Inštalácia s názvom Druhá vlna poukazuje na záplavu informácií, v ktorej sa deň čo deň ocitáme, preto musíme dávať pozor, aby sme nestratili orientáciu. Zároveň sa odvoláva na africké príslovie, že „nijaký stav nie je trvalý“.

Pocit zo straty orientácie môže človek nadobudnúť aj pri diele s názvom Logoligi Logaritmus 66. Ide o druh labyrintu vytvoreného zo sietí z tenkých kovových krúžkov pochádzajúcich tiež z vrchnákov z fliaš.

Na rozdiel od iných kompozícií sa vďaka špeciálnemu vzoru podarilo vytvoriť priehľadnú štruktúru, ktorá pozostáva zo 66 častí. Logoligi je zvukomalebné slovo z ghanského jazyka ga a vyjadruje organickú kľukatú čiaru, zároveň však môže znamenať aj existenciálnu neistotu a strach z dezorientácie.

V rozsiahlom El Anatsuiho portfóliu sa nachádzajú aj diela z tradičných materiálov ako drevené plastiky, reliéfy, kresby, skice, tlače či grafiky. Prechod od práce s drevom ku kovu ako použitému materiálu bol však v jeho tvorbe kľúčovým zlomom. Ako sám hovorí, oveľa cennejšie je vytvoriť sochu z toho, čo umelec nájde okolo seba, ako zo sadry privezenej z Paríža.

Unikátne dielo afrického umelca nielen udivuje, ale aj ponúka nekonečné množstvo interpretácií. A práve o to umelcovi ide: „Nechcem používať jazyk na to, aby som informoval. Keď vysvetlíte kontext, obmedzujete schopnosť myslieť ďalej,“ vysvetľuje El Anatsui.