V Ghane zanechal hlbokú stopu

Albín Korem sa narodil v roku 1941 vo východoslovenskej obci Drienov, ale podstatnú časť života venoval jednoduchým obyvateľom africkej Ghany. Posledný raz vydýchol v roku 2006; jeho ostatky sú uložené na cintoríne v rodnej obci.

Po úspešnom absolvovaní Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre sa v roku 1968 rozhodol opustiť Slovensko, aby mohol naplno realizovať svoje poslanie. Jeho druhým domovom sa stala Ghana, kde sa aktívne zapojil do cieľavedomej práce s chudobnými.

Poľnohospodárstvo, školstvo a osveta – to boli oblasti, v ktorých Albín Korem zanechal nezmazateľnú stopu. Ghančanov priúčal farmárčeniu, ale venoval sa i písaniu publicistiky v tlači a jeho myšlienky sa šírili aj prostredníctvom rozhlasu. Isté obdobie pôsobil ako radca tamojšieho prezidenta.

Písal o živote v Ghane
Albín Korem s láskou odpracoval pre Afriku množstvo hodín, ale okrem konkrétnej a adresnej pomoci zanechal po sebe i písané slovo. Je autorom 11 knižných titulov.

V diele Ghana, Ghančania a ja približuje čitateľovi ucelený obraz o spôsobe života v tejto krajine. Zachytáva aj jej úchvatnú prírodu. V diele rezonujú autorove myšlienky o ochrane a obnove prírodného bohatstva našej planéty.

Koremova bohatá literárna činnosť neobišla ani deti, pre ktoré napísal veľmi obľúbené Africké rozprávky. Nájdeme v nich nielen vtip, ale tiež ponaučenia do každodenného života.

Rozprávky vznikli podľa príbehov, ktoré si Albín Korem vypočul od miestnych obyvateľov; čitateľovi majú pomôcť naučiť sa, ako sa stať lepším a šťastnejším človekom.

Pristavme sa ešte nachvíľu pri ďalšom Koremovom diele. Listy synovi prinášajú fragmenty z korešpondencie najmä s autorovým otcom. Albín Korem v nich príznačne definoval celé svoje pôsobenie v Afrike:

„Každý človek vo svojom živote má alebo mal by mať nejakú misiu. Mojou misiou v Ghane je pomáhať africkému človeku. V Ghane som mal neobmedzené možnosti vplývať na myslenie a konanie ľudí.“

Jednoduchý životný štýl
Roky prežité v Ghane spôsobili, že Albín Korem už uvažoval ako Afričan a v jednom z rozhovorov poznamenal: „Čím dlhšie žije človek v nejakej krajine, tým viac ju pozná. Spoznáva jej problémy, a tak sa stáva užitočnejším.“

Ghana, i keď menej rozvinutá krajina, však bola pre Albína Korema miestom, kde mu nikdy nič nechýbalo, čo potvrdil týmito slovami: „Netrpím hladom ani chudobou. Mám všetko, čo potrebujem.

Zastávam jednoduchý životný štýl – sociálne i ekologicky zdravý. Pri takomto životnom štýle sa dá vyžiť z mála peňazí.“ Ani po rokoch nestrácajú jeho slová na aktuálnosti a môžu sa stať životným mottom súčasného človeka.

Roky odlúčenia od rodnej domoviny neboli pre Albína Korema ľahké, no v roku 1984 dostali jeho rodičia výnimočný list. Písal im sám ghanský prezident Jerry John Rawlings, pričom pochválil ich syna za všetko, čo robí pre Afriku.

„Jeho práca tu ho odlučuje od Vás po dlhú dobu, ale rád by som Vám chcel dať vedieť, ako veľmi oceňujeme túto jeho obetavosť,“ napísal Jerry John Rawlings.

Albína Korema nazval obhajcom vidieckych farmárov, učiteľom a priateľom. List od ghanského prezidenta neskôr prispel k tomu, že Albínovi Koremovi sa podarilo získať naspäť cestovný pas a po dlhom období v emigrácii navštíviť rodičov.

Drienovčania nezabúdajú na svojho významného rodáka. V tamojšej základnej škole sa konalo viacero podujatí, zameraných na túto osobnosť. „Sú inšpiráciou pre žiakov, že aj človek z malej dedinky môže dosiahnuť vo svojom živote veľké veci, dostať sa do sveta a byť prospešný pre svoju obec i zahraničnú krajinu,“ uviedla riaditeľka školy Blanka Boboková.

Na záver dodajme, že v obci sa konali aj osobné stretnutia s Albínom Koremom a so žiakmi. Napríklad v rámci Európskeho dňa rodičov a škôl predstavil Ghanu prostredníctvom výstavy neobyčajných exponátov cudzokrajných ozdobných i úžitkových predmetov.