V Hondurase je každý deň originálny

Krásna stredoamerická krajina obklopená palmami, banánovníkmi, kokosmi, ananásmi, no najmä srdečnými ľuďmi. Takto a ešte inak opísali svoju misiu v Hondurase slovenské laické misionárky Anastázia Hamadejová (30), Ingrid Königová (23) a Janka Batoryová (26), ktoré tam pôsobili od augusta minulého roka. Domov sa vrátili pred Veľkou nocou.
Lenka Horáková 01.07.2020
V Hondurase je každý deň originálny

Misia v Hondurase bola pre laické misionárky bohatou skúsenosťou. Na snímke zľava: Ingrid s bábätkom na rukách, Janka je medzi deťmi, Anastázia vpravo. Snímka: archív misionárok

Honduras je prevažne hornatá krajina, rozlohou aj počtom obyvateľov dvojnásobne väčšia než Slovensko. Slovenskí kňazi Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul majú svoju misiu vo farnosti Sangrelaya, ktorá sa nachádza na severovýchodnom pobreží Karibského mora.

„Je to takmer na konci sveta,“ úsmevne konštatuje Janka Batoryová. Vítaná je aj služba u sestier Spoločnosti dcér kresťanskej lásky v San Pedre Sula, čo je druhé najväčšie mesto v Hondurase.

„Dva mesiace som tam pomáhala v detskom domove Hogar San José (Dom svätého Jozefa), kde sú deti a mládež od 5 do 20 rokov, väčšinou z chudobných, často neúplných rodín; deti ulice, o ktoré sa ich rodičia nedokážu postarať, často nemajú ani na jedlo,“ vysvetľuje Janka Batoryová. Sestry vychovávajú tieto deti, učia ich domácim prácam, zabezpečujú pre ne štúdium, no najmä ich zahŕňajú láskou.

Povolanie sa začína v srdci
Čo viedlo tri mladé ženy k tomu, že boli ochotné zanechať domáce pohodlie a odísť do cudzej krajiny? „Už dlhý čas som mala v sebe misijnú túžbu. Čítala som misijnú rubriku Katolíckych novín, počúvala zážitky misionárov, pozerala filmy a tiež som zatúžila pracovať pre najlepšieho Šéfa na plný úväzok,“ tvrdí Anastázia Hamadejová.

Ani v prípade Ingrid Königovej to nebolo iné. Túžbu ísť na misie do zahraničia nosila v sebe už roky. Keď sa naskytla príležitosť, jednoducho ju využila. „Chcela som podľa evanjeliových slov zanechať všetko, vykročiť do niečoho neznámeho, kde mi jedinou istotou bude Boh,“ spomína Ingrid Königová.

Janka Batoryová začala o misiách vážnejšie uvažovať počas Svetových dní mládeže v Krakove v roku 2016. „Svätý Otec František vyzval mladých ľudí, aby neboli pohodlní, ale aby si obuli topánky a išli v ústrety biednym, chudobným, trpiacim,“ vracia sa do udalostí spred štyroch rokov a dodáva, že robiť všetko pre večný život a privádzať k nemu aj druhých je na nezaplatenie.

AKO POMÔCŤ

Misie v Hondurase môžete podporiť modlitbou aj finančne, pretože mnohí obyvatelia tam žijú v katastrofálnych materiálnych podmienkach.
Číslo účtu je: SK0209000000005057251137.

Majiteľom účtu je:
Misevi Slovakia
Monika Debnárová
Hurbanova 8
Banská Bystrica

Misijné činnosti sú pestré
V rámci misií dievčatá chodili do šiestich komunít vo farnosti Sangrelaya. Prepravovali sa loďkou po lagúne. Navštevovali domy miestnych katolíkov, rozprávali sa s nimi o Božom slove a prosili Boha o požehnanie. Pre deti viedli katechézy; s dospelými a mladými mali modlitbové stretnutia.

Slovenky sa zhodujú na tom, že každý deň bol na misiách originálny; nebolo možné postupovať podľa žiadnej šablóny. „Často sme nocovali a stravovali sa u miestnych. Niekde sme sa zdržali len pol dňa, inde však aj týždeň,“ hovorí Ingrid Königová.

„Veľmi dôležité bolo nájsť si čas na spoznávanie ľudí - jednoducho byť s nimi. Učili sme sa pripravovať ich jedlá, spoznávali sme ich pracovné činnosti. S deťmi sme vyrábali rozličné veci, s mladými sme chodili na výlety. Starí ľudia boli vďační už len za našu prítomnosť - keď sme sa s nimi obyčajne ľudsky porozprávali a venovali sme im čas. Často práve toto bolo oveľa dôležitejšie než program, ktorý sme si naplánovali,“ dodáva Ingrid Königová.

Janka Batoryová je zdravotná sestra, takže jej misia spočívala aj v službe chorým. V dedine bolo zdravotné centrum, kam chodila pomáhať. Takisto slúžila v ambulancii v detskom domove. „Mnohí ľudia si nemôžu kúpiť lieky, poprosili ma len o tri tabletky, lebo na ďalšie nemali peniaze. Keď som videla mesačné dieťa vážiace kilo a pol, bol to bolestivý pohľad.“

O zážitky nebola núdza
V ďalekom svete medzi neznámymi ľuďmi možno zažiť čokoľvek. Silnou skúsenosťou pre Anastáziu Hamadejovú bolo, keď strávila večer v dome istej mladej ženy, ktorá jej porozprávala o svojom živote. Napriek ťažkým veciam, ktoré prežila, má veľkú lásku a dôveru v Boha. Vychováva dvojročného syna, ale aj syna svojho brata, ktorý sa obesil, a ďalšieho chlapca – sirotu.

Zážitkom z iného súdka bola pre Slovenky okolitá príroda. „Bola tam džungľa s obrovskými stromami aj exotickými jedlými plodmi, s rôznymi živočíchmi, hovoriacimi papagájmi, ale videli sme aj nekonečné pusté karibské pláže. Prvýkrát v živote som tam videla kolibríka. Keď prišli ťažšie chvíle, Boh ma vždy potešil nejakým svojím dielom,“ usmieva sa Anastázia Hamadejová.

Domáci im prirástli k srdcu
Misie v Hondurase boli krásne, ale i náročné. Mladé ženy sa zhodujú, že najťažšie boli začiatky, najmä prekonanie jazykovej bariéry. Keď sa už s domácimi dokázali ako tak dohovoriť, išlo všetko omnoho jednoduchšie.

V Hondurase žije rôznorodé obyvateľstvo. „Jeden deň sme sa venovali černochom, druhý Indiánom,“ vysvetľuje Anastázia Hamadejová, „no pracovali sme najmä s černochmi, tzv. garifúncami.“ Ingrid Königová dodáva, že títo ľudia sú veľmi otvorení: „Zaujímajú sa jeden o druhého a väčšmi si dôverujú.“

Janka Batoryová hovorí, že jej život sa na misiách otočil o 180 stupňov. „Tatry som vymenila za Karibik; tatranský vánok za tropické teploty; biely sneh za biely piesok; tatranskú vodu za vodu z kokosov; sprchový kút za more; domáce mlieko za honduraskú kávu; pirohy za baleady; ryžu za fazuľu; autobus za loďku; slovenčinu za španielčinu; tenisky za sandále; rifle za sukňu,“ vyratúva so smiechom, „ale hlavne som zmenila svoj pohľad na človeka. Každý, koho som tam stretla, je pre mňa  požehnaním. Už teraz viem, že sa nám bude ťažko odchádzať.“

Misie naučia vidieť svet z novej perspektívy
Ako všetky tri hodnotia svoju misiu? „Naučila som sa piecť chlieb, prať bez práčky, sprchovať sa s použitím vedra, otvárať kokos, čistiť rybu,“ smeje sa Ingrid Königová, „no predovšetkým zabúdať na seba, na svoje predstavy a plány. Na misiách sa treba ustavične prispôsobovať ľuďom, počasiu, podmienkam. Misie vás naučia viac dôverovať Pánovi.“