V Hondurase spievajú Ježišovi pastierky

V Hondurase sa počas Adventného obdobia dodržiavajú viaceré zvyky, ktoré sú sčasti podobné našim, hoci v špecifickej forme. Rorátne sväté omše, ako ich poznáme na Slovensku, tam nejestvujú, aspoň nie vo farnosti svätých Petra a Pavla, kde pôsobíme my slovenskí vincentíni. Je to aj z toho dôvodu, že evanjelium sa tam ohlasuje až od roku 1830, preto neexistuje historická kontinuita. Rovnako sa líši temperament ľudí i miestna kultúra.

Na druhej strane sa v Hondurase rozvinula forma ľudovej zbožnosti, takzvaná posada, u nás známa ako hľadanie prístrešia pre Svätú rodinu. Deti prezlečené za Svätú rodinu chodia od domu k domu spolu s dospelými členmi cirkevného spoločenstva a hľadajú príbytok pre Máriu, Jozefa a Ježiša.

V Hondurase poznajú aj adventné vence, hoci v inej podobe ako u nás. Keďže v trópoch nie je toľko čečiny, ľudia sú vynachádzaví a na výrobu vencov používajú rôzne iné materiály, často našuchorené igelitové vrecká.

Mladí prinášajú ducha Vianoc 
V našej farnosti je slávenie Vianoc ovplyvnené trochu aj tým, že veľa rodín má svojich členov, najmä deti a študentov, v mestách. Niektorí odchádzajú z vidieka za nimi do miest, iní rodinní príslušníci sa na vianočné sviatky vracajú domov. Preto sa stáva, že počas sviatkov máme v kostole úplne iných ľudí ako počas roka.

Mladí z miest sú viac uvedomelí a zapájajú sa aktívnejšie do slávení a modlitieb, prinášajú do dedín akéhosi „lepšieho ducha“. Príprava na sviatky i všetky aktivity sú milo poznačené ich prítomnosťou, snahou, odhodlanosťou a horlivosťou.

Liturgické slávenie Vianoc, zvlášť polnočná svätá omša, býva dlhšie ako na Slovensku kvôli mnohým spevom, tancom a tiež komentárom k častiam svätej omše. Po polnočnej svätej omši zvyknú prichádzať takzvané pastorelas - pastierky, ktoré spievajú narodenému Ježišovi. Je to niečo ako naše koledy.

Muži sa veľmi málo aktívne zapájajú do pastoračných aktivít vianočných sviatkov – zväčša len do zabehnutých aktivít, ako je bohoslužba slova a rozdávanie svätého prijímania.

Tamales namiesto kapra 
Špecialitou vianočnej kuchyne sú bezpochyby takzvané tamales. Je to špeciálne jedlo, ktoré sa pripravuje na Vianoce a má neoddeliteľné miesto na vianočnom stole ako náš vianočný kapor. Táto delikatesa sa pripravuje z kukuričnej múky, masti, cesnaku, rajčín, cibule, koriandra a iných rôznych korenín.

Z ingrediencií sa vytvorí mäkké cestíčko, ktoré sa naplní kuracím mäsom, niekedy aj s cícerom. Bochníčky dlhé asi desať centimetrov sa zabalia do banánového listu a zaviažu. Vo vysokom hrnci s trochou vody na dne sa nechajú pariť niečo vyše hodiny. Tamales sú povinnou súčasťou vianočných sviatkov v každej rodine.

Stromček si stavajú tí, ktorí na to majú, a to umelý, pretože živé stromčeky sa nepoužívajú. V kostole sa snažíme mať vždy stromček spolu s betlehemom, aby sme aj takto rozširovali úctu k narodenému Ježišovi.

Chudoba a krátka história evanjelizácie spôsobili, že zatiaľ nie je veľmi rozšírené dávanie darčekov deťom takým spôsobom ako u nás. Rodičia sa skôr snažia deti obdariť počas sviatku Troch kráľov - podobne ako v Taliansku, sú to však zväčša drobnosti a nie je to pravidlo.

Plávanie v Karibiku ako darček 
So spolubratmi v komunite sme Vianoce v Hondurase slávili vždy na náš slovenský spôsob, hoci nám chýbal tradičný kapor. Ostatné jedlá sme sa snažili pripraviť z miestnych surovín.

Keďže na Štedrý deň doobeda už neboli veľké pastoračné aktivity, zvykli sme si vyjsť na nejakú polhodinku zaplávať do Karibského mora, ktoré máme od domu 150 metrov. Bola to pre nás špeciálna vianočná atrakcia i malý darček.

Milí čitatelia Katolíckych novín, dovoľte, aby som vám v tomto vianočnom čase poprial veľa Božích milostí a od narodeného Krista veľa odvahy byť svetlom sveta a nebáť sa ísť aj proti prúdu. Želám vám, aby ste dokázali hrdinsky odolávať lákadlám sveta a žiť život v prítomnosti Pána, aby aj mladí videli príklad hodný nasledovania, ktorý táto doba tak veľmi potrebuje.

V posledných mesiacoch roka putovali po Slovensku relikvie svätého Vincenta de Paul, zakladateľa Misijnej spoločnosti, ktorý hovoril, že láska je nekonečne vynaliezavá. Preto vám prajem svetlo Ducha Svätého a flexibilitu vynaliezavej lásky.

Vďaka vám za modlitby i sebazaprenia obetované za našu misiu.

Výslovne by som chcel poďakovať aj finančným podporovateľom celého diela, špeciálne však tým, ktorí prispievate na stavbu nášho farského kostola. Hrubá stavba je už skoro hotová, a ak Pán dá, v najbližších mesiacoch už začneme dávať strechu. Pán vás všetkých žehnaj.