V Indii sa deťom s prázdnym žalúdkom premýšľa ťažko

Vďaka programu indickej vlády Mid-day meal (MDM), fungujúcemu centrálne od roku 1995, nemuselo stodvadsať miliónov detí premýšľať nad učivom s prázdnym žalúdkom.

Tento pravdepodobne najväčší školský stravovací systém na svete garantuje každému žiakovi štátnej základnej školy denný prísun siedmich stovák kalórií a dvadsiatich gramov bielkovín zadarmo.

Pre deti žijúce v odľahlých vidieckych oblastiach znamená porcia ryže so zeleninou nielen výživovo hodnotnú stravu, a tým zníženie rizika podvýživy, ale aj prevenciu pred núteným ukončením školskej dochádzky. Ak sú teda školy otvorené.

V Indii je však pre mimoriadnu situáciu spojenú so šírením koronavírusu vyhlásený takzvaný lockdown, čo znamená uzavretie hraníc, obmedzenie pohybu obyvateľstva a ako inak – zatvorenie škôl. Toto opatrenie vláda vyhlásila 25. marca a bude trvať až do mája.

Ako však program bezplatných školských obedov zmenil životy detí predtým?

Hlad po vedomostiach je až druhoradý
Zatiaľ čo mnohé z privilegovaných detí v krajinách s vyššími príjmami vrátane Slovenska neznášajú školské obedy, ich rovesníci v krajinách globálneho juhu, popri Indii napríklad v Keni či Brazílii, považujú teplý pokrm za hnací motor, pre ktorý sa oplatí kráčať niekoľko kilometrov denne do školy. Pričom hlad po vedomostiach je očividne až druhoradý.

Poskytovanie bezplatného jedla každý deň v rámci MDM schémy, finančne uhrádzaného indickou vládou, hrá významnú rolu pri rozhodovaní rodičov – či a prečo poslať svojich potomkov do školy.

Pani Deepa, ktorá má v miestnej základnej škole v dištrikte Warangal v rámci štátu Telangana syna aj dcéru a sama sa v rámci svojpomocnej ženskej skupiny zapája do prípravy školských obedov, tento fakt potvrdzuje: „Zelenina je na trhu veľmi drahá. Ak si ju doma nemôžete dopestovať, ste odkázaní jesť väčšinu týždňa iba tradičné čapati či roti s čatní. No v škole môžeme deťom trikrát do týždňa pripraviť ryžu s čerstvou zeleninou aj so strukovinami.“

India sa podľa štatistík Svetovej banky nachádza najvyššie v rebríčku detskej úmrtnosti v dôsledku podvýživy. Podvýživa maloletých detí je tam pritom päťkrát vyššia ako v Číne a prekvapivo aj dvakrát vyššia ako v subsaharskej Afrike.

Netreba preto pripomínať, že dojčenie, dodržiavanie hygienických návykov a neskôr zabezpečenie pestrej, výživovo hodnotnej stravy je pre správny vývin dieťaťa, a to nielen v jeho prvých piatich rokoch života, mimoriadne dôležité. Otázka stravy a imunity u obyvateľstva môže byť práve v najbližších mesiacoch v rámci boja s koronavírusom kľúčová.

Záchranná sieť pred vypadnutím zo školy
Dávno predtým, ako mohli prvé výskumy potvrdiť vplyv dennej dávky teplých pokrmov na zdravie detí, bol jasný i ďalší pozitívny jav. „Školy okamžite po spustení programu zaznamenali dramatický nárast počtu žiakov v triedach a zlepšenie školskej dochádzky. Bezplatné jedlo denne je naozaj silnou motiváciou,“ myslí si Madam Sunitha z mimovládnej organizácie Bala Vikasa v dištrikte Warangal, ktorá má na starosti aj monitorovanie MDM schémy v oblasti.

Neskoršie štúdie ukázali, že pribudli deti z najchudobnejších regiónov, predovšetkým dievčatá. Práve ich rodičia často nedokážu zarobiť viac ako päť eur týždenne a zabezpečiť obživu pre celú svoju rodinu. Bezplatné obedy sú tak pre nich doslova záchrannou sieťou. Rodičia môžu poslať deti do školy, pričom ich potomkovia nemusia predčasne opustiť školské lavice, aby začali zarábať ako nádennícki robotníci či pomocníci na farmách.

Nie je tajomstvom, že taký komplexný program zápasí aj s istými problémami.

Jedným z nich je korupcia – často sú do tried dodávané nižšie množstvá pokrmov, ako je predpísaná dávka; preprava potravín do škôl roztrúsených v odľahlých kútoch Indie je pomalá a nedôsledná; kontrola správneho skladovania a prípravy jedla nie je všade štandardizovaná a dodržaná, čo v roku 2013 dokonca vyústilo do otravy obedov pesticídmi a skončilo sa úmrtím niekoľkých detí.

Lokálne mimovládne organizácie tiež upozorňujú vládu na to, že viac by mala dbať na kvalitu pokrmov ako na chrlenie štatistík o doručených pokrmoch a naplnených žalúdkoch.

Kastový systém je prekážkou v dodávke jedla
Ľudí na Slovensku môže asi najviac prekvapiť prekážka v úspešnom dodávaní pokrmov do škôl v podobe rodovej a sociálnej diskriminácie. Presnejšie povedané, ide o kastový systém, ktorý má v indickej spoločnosti stále dôležitú úlohu.

Z tohto dôvodu v niektorých školách deti z vyšších kást odmietali jesť pokrmy pripravené ženami z nižších kást. Išlo najmä o predstaviteľky kasty Dalit – nedotknuteľných. Tiež sa objavili prípady, keď práve žiaci z kasty Dalit museli počas obeda sedieť v inej časti školského dvora. Dokonca im spolužiaci z vyšších spoločenských tried opakovane vysypali ich možno v ten deň naozaj jediný teplý pokrm na hlavu.

Napriek tomu, že celonárodný program bezplatných školských obedov nie je bez chýb a vládu stojí ročne približne deväťdesiat miliárd rupií, je dôležité v tejto MDM schéme pokračovať. Účinne totiž prispieva k znižovaniu chudoby, hladu a podvýživy.

Už len treba dúfať, že sa v máji po uvoľnení opatrení obmedzenia pohybu a otvorení škôl čo najrýchlejšie obnoví nielen výučba, ale aj strava pre indické deti.