V Libanone zažila revolúciu aj korona krízu

Anna Hruboňová ukončila minulý rok štúdium medzinárodných vzťahov na Karlovej univerzite v Prahe a začalo ju to ťahať do terénu. Na jeseň preto vycestovala do Libanonu, kde mala ako rozvojová dobrovoľníčka na starosti vzdelávacie centrum pre sýrske deti. Počas svojho šesťmesačného pobytu v Bejrúte čelila mnohým výzvam vrátane nástupu korona krízy.

Pre život na úteku sú dlho bez vzdelávania
V organizácii ADRA Libanon pôsobila ako podporná sila vo vzdelávacom projekte pre deti sýrskych utečencov. Zapojila sa aj do písania projektov v oblasti zabezpečenia pitnej vody a sanitácie, v ktorom je ADRA aktívna – najmä v údolí Bekaa na východe Libanonu. V krajine žije približne 1,5 milióna sýrskych utečencov. Aby si človek vedel predstaviť ich životné podmienky, musí navštevovať rodiny klientov aj doma.

Organizácia ADRA je v okolí známa svojím vzdelávacím centrom pomáhajúcim najmä deťom, ktoré v škole zaostávajú a ťažko sa integrujú do vzdelávacieho systému.

„U sýrskych detí je to častý problém, keďže pre vojnu a život na úteku boli dlho bez vzdelávania, vymeškali niekoľko ročníkov a stratili študijné návyky. Život v chudobe túto situáciu len zhoršuje,“ vysvetľuje Anna Hruboňová.

„V našom centre mali deti vytvorené bezpečné a príjemné študijné prostredie a napriek prežitým traumám, súvisiacim s vojnou a útekom z domoviny, sa vedeli ako iné deti tešiť z maličkostí. No navždy vo mne zostane všetko to, čím si už tie deti za svoj krátky život prešli,“ dodáva slovenská dobrovoľníčka.

Masové protesty obmedzili prácu aj pohyb
V októbri eskalovala dlhodobá nespokojnosť občanov do masových demonštrácií. Anne sa vtedy zmenil pracovný režim a obmedzil denný rituál. „Asi dva mesiace som fungovala len na trajektórii: domov – práca – supermarket – domov.

Bol to pre mňa taký tréning karantény, ktorú teraz znova zažívam počas pandémie koronavírusu,“ objasňuje mladá Slovenka. Jej pobyt bol práve pre nástup pandémie v marci predčasne ukončený. Školy aj vzdelávacie centrá boli totiž v Libanone uzavreté hneď po objavení prvých prípadov nákazy.

Tím ADRA Libanon sa snažil o nejakú transformáciu, všetky vzdelávacie aktivity však boli prerušené. „Sýrske deti tak opäť raz ostali bez vzdelávacieho procesu a nik nevie na ako dlho.

Okrem strachu z nákazy a depresie zo sociálnej izolácie však COVID-19 prináša aj vážne sociálno-ekonomické následky, ktoré opäť najviac zasiahnu tých najzraniteľnejších. Mnohé sýrske rodiny sú závislé od príležitostnej práce a s povinnou karanténou, respektíve samoizoláciou teraz stratili dôležitý zdroj príjmu,“ spresňuje Anna.

Libanon sa už pred pandémiou zmietal vo vážnej ekonomickej kríze a COVID-19 ju ešte prehĺbil. Ceny potravín dramaticky stúpli, zatiaľ čo mnohí prišli o prácu.

Dramatická je situácia v stanových usadlostiach, kde ľudia nedokážu udržiavať odstup a izoláciu, navyše nemajú ani prístup k tečúcej vode. Situácia sýrskych utečencov sa ešte viac zhoršila a pod hranicu chudoby spadlo aj veľa pôvodných obyvateľov Libanonu. Z tej sa musia dostať spoločne.

Vnášanie rasizmu do debaty o migrácii
Anna Hruboňová odporúča rozvojové dobrovoľníctvo všetkým, ktorí majú radi výzvy a zaujíma ich téma rozvoja. „Treba sa však pripraviť na nečakané situácie a prípadné nepríjemnosti brať ako súčasť učenia sa a osobného rastu,“ dodáva.

Už dávno si všimla, že mnohí ľudia, a to nielen na Slovensku, používajú slovo migrant ako nadávku. Pritom aj ona sama je migrantkou pre svoje dobrovoľníctvo v Libanone. „Do debaty o migrácii sa často vnáša značná dávka rasizmu – keď Afričania prídu do Európy, sú to ,zlí migranti‘; keď Európania prídu žiť do Afriky, sú to ‚cool expatrioti‘. V Libanone to funguje podobne,“ tvrdí dobrovoľníčka.

Podľa Anny Hruboňovej bude najväčšou výzvou kampane Tváre migrácie z dielne Platformy rozvojových organizácií Ambrela „presvedčiť ľudí so silnými antiimigračnými náladami.

Argumenty, založené na faktoch, totiž odmietajú počúvať.“ Podľa nej dôvod týchto nálad spočíva v tom, že reforma nášho vzdelávacieho systému prebieha len veľmi pomaly.

„Chýba hlbší dôraz na tréning kritického myslenia, prácu s informáciami a mediálnu gramotnosť. Som preto rada, že na Slovensku funguje zopár mimovládok, ako je práve Ambrela so svojimi členmi, ktoré sa na školách venujú globálnemu vzdelávaniu a menia situáciu k lepšiemu,“ zdôrazňuje slovenská dobrovoľníčka.