Veselé beninské katechézy

Počas pôsobenia v Benine mi dokázala vyvolať úsmev na tvári najmä Sandrine. Bola súčasťou skupiny katechumenov z radov starých rodičov, ktorí sa pripravovali na prijatie troch sviatostí katolíckej kresťanskej iniciácie: krstu, Eucharistie a birmovania.

Každý piatok popoludní sme sa stretávali v dome katechétu, ktorý bol zároveň aj tlmočník na hodinách katechézy.

A ON EŠTE STÁLE ŽIJE?

Bolo to v čase pôstu, ktorého dôležitosť sme sa usilovali vysvetliť príbehom o Ježišovom pôste na púšti. Katechumenom som vysvetľovala, že Ježiš nejedol a nepil štyridsať dní a štyridsať nocí i to, ako bol pokúšaný.

Keď to katechéta preložil, všetci sa chichotali a krútili hlavami, pretože to bolo pre nich niečo výnimočné, priam neuveriteľné. Tamojší ľudia totiž poznali situáciu života v púšti, lebo neďaleko ich krajiny sa začína saharská púšť. Pre nich je život na púšti či pôst – život bez pitnej vody a bez jedla – otázkou života a smrti.

Keďže som si myslela, že asi nepochopili moje vysvetľovanie, zopakovala som celý príbeh ešte raz s úmyslom, aby si ho babičky a dedkovia dobre zapamätali. „Ježiš na púšti štyridsať dní a štyridsať nocí nič nejedol a nepil,“ hovorila som a katechéta znova zopakoval preklad.

Zrazu Sandrine, ktorá bola najstaršia katechumenka, mala asi 90 rokov a celý život praktizovala tradičné animistické náboženstvo, zdvihla ruku. Myslela som si, že chce požiadať o vysvetlenie. No ona sa sa spýtala: „A on ešte stále žije?“

Katechéta mi preložil Sandrininu otázku a ja som vybuchla smiechom. Bolo to skutočne neočakávané. Sandrine mala pravdu, vždy bola realistická, logicky uvažovala a v našich diskusiách veľmi dobre argumentovala. Aj teraz mala svojím spôsobom pravdu.

Veď predsa nejesť a nepiť štyridsať dní a štyridsať nocí na púšti bolo nemožné. Po chvíli, keď som sa už dosmiala, som jej odpovedala: „Áno, Sandrine, Ježiš je živý a naďalej žije vo všetkých našich srdciach vrátane tvojho.“ Potom sme s úsmevom pokračovali v katechéze.

HOSANNA – OBAMA

Príbeh o Ježišovom vstupe do Jeruzalema, ktorý sa číta na Palmovú nedeľu, je tiež jednou z tém katechéz počas Pôstneho obdobia pre katechumenov, ako je aj Sandrine a jej priatelia.

Na jednej z našich katechéz som teda vysvetľovala, čo kričal zástup, ktorý vítal Ježiša, keď vchádzal do Jeruzalema na oslíkovi ako kráľ. Povedala som: „Ľud kričal: Hosanna! Hosanna synovi Dávidovmu!“

Na katechéze pred Svätým týždňom sme sa stretli opäť s našimi starkými, aby sme videli, koľko si toho zapamätali, a azda im niečo aj pripomenuli. Opýtala som sa: „Čo volal zástup, ktorý vítal Ježiša v Jeruzaleme?“ Starkí odpovedali jednohlasne: „Obama... Obama... Obama.“

V tom čase bol Barack Obama práve zvolený za prezidenta Spojených štátov amerických. Keďže bol afrického pôvodu, jeho meno sa stalo takým slávnym, že sa ho Sandrine a jej priatelia naučili naspamäť a pomýlení zmenili zvolanie Hosanna na Obama.

ZAČÍNA SA NA PÍSMENO B

Príbeh o Ježišovom narodení bol témou katechéz počas Adventu. Hoci skupinka katechumenov už nebola najmladšia, myslela som si, že je dôležité, aby vedeli aj názov mesta, kde sa Ježiš narodil. Znova som im teda vysvetľovala, že Ježiš sa narodil v mestečku Betlehem. Opakovali si to aj sa to snažili zapamätať.

Vedeli, že na ďalšej hodine je vždy opakovanie pred pokračovaním novej katechézy a že sa budem určite pýtať, o čom sme naposledy hovorili a čo si pamätajú.

Na ďalšom stretnutí jedna z mojich opakovacích otázok znela takto: „V ktorom meste sa narodil Ježiš?“ Úplné ticho. Všetci mlčali, nikto nechcel odpovedať, ale šepkali si medzi sebou niečo v miestnom jazyku.

Opäť som sa teda spýtala: „V ktorom meste sa narodil Ježiš?“ Všimla som si, že spanikárili, pretože nevedeli nájsť správnu odpoveď. Keď som videla, ako sa trápia, chcela som im pomôcť a povedala som: „Mesto sa začína na písmeno B.“

A vtom všetci jednohlasne zakričali: „Badjoudé.“ Badjoudé bola dedina, ktorá susedila s našou a zároveň bola centrom farnosti. No hlavne sa začína na Bé.