Vieru chránili obyčajní ľudia

Po získaní nezávislosti krajiny od Španielska v roku 1968 Cirkev v Rovníkovej Guinei prakticky zmizla z verejného života. Zatvorené kostoly premenili na sklady kávy a kakaa, bohoslužby zakázali a kňazov odsunuli na okraj spoločnosti.

Napriek tomu viera nezanikla. Udržali ju laickí katechéti, ktorí počas jedenástich rokov marxistickej diktatúry sprevádzali miestne spoločenstvá.

„Ako deti nás mama v nedeľu brávala ,do práce‘ na farmu. Mali sme so sebou náradie, ale namiesto práce sme išli do lesa, kde už na nás čakal katechéta. Tam sme slávili bohoslužbu slova a prijali duchovné sväté prijímanie,“ spomína na časy prenasledovania v 70. rokoch minulého storočia biskup Miguel Ángel Nguema Bee (56) z diecézy Ebibeyin.

„Na duchovných stretnutiach s katechétom sme strávili asi dve hodiny. Potom sme sa vrátili do dediny a tvárili sa, že sme prišli z práce,“ vysvetľuje v rozhovore pre organizáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

KATECHÉTA S RUŽENCOM

Podobnú úlohu mali katechéti už v samotných začiatkoch evanjelizácie. Príkladom je príbeh Josého Si Esona, ktorý sa narodil okolo roku 1884 v dedine Ebansok.

Esono nikdy nepočul o Kristovi. Raz, keď sa ako zvyčajne vybral do pobrežného mesta Bata predávať svoju kávu, zažil niečo výnimočné. Na trhovisku ho oslovil misionár z  rehole klaretínov a  naučil ho modliť sa ruženec.

José si uvedomil, že mu po modlitbe s kňazom zrazu všetko, čo mal vybaviť, išlo akosi ľahšie. Rozhodol sa, že prinesie ruženec aj domov. Dedinčania boli zvedaví a chceli sa o tejto modlitbe dozvedieť viac. José preto sľúbil, že pozve bieleho muža, aby prišiel medzi nich.

Keď sa opäť dostal do Baty, vyhľadal misionára a povedal mu: „Moji ľudia sa už modlia ruženec. Teraz by som bol rád, keby ste k nám prišli a vysvetlili nám, kto je tá Mária, ku ktorej sa modlíme.“

Do Ebansoku neviedla žiadna cesta. „Bol to nebezpečný a náročný peší pochod cez les, dlhý až 125 kilometrov,“ približuje biskup Nguema Bee. Putovali aj cez územia znepriatelených bojujúcich dedín.

Takto sa začala prvá misia v diecéze Ebibeyin. „Jedinému katechétovi sa podarilo priviesť celú svoju dedinu k prijatiu evanjelia. Dokázal niečo dovtedy nepredstaviteľné – miestni prijali bielych. Dovtedy belochov považovali za nepriateľov a kolonizátorov, ktorí ich utláčali a zneužívali.“

V roku 2024 si tak veriaci diecézy Ebibeyin mohli pripomenúť sto rokov od príchodu evanjelia.

Biskup Miguel Ángel Nguema Bee. Snímka: ACN

CENA VERNOSTI

Roky po začiatku misií Esono vysvetľoval svojim súkmeňovcom, že nie je možné modliť sa k Ježišovi a zároveň sa spoliehať na amulety. Žiadal dedinčanov, ktorí ich ešte stále nosili, aby ich spálili.

Náčelník dediny túto požiadavku rozhorčene odmietol. Mienka dedinčanov sa obrátila a José sa zrazu stal niekým, kto chce vykoreniť vieru predkov.

Obvinili ho z  čarodejníctva a v apríli 1941 upálili zaživa. „Bol príkladom neochvejnej viery. Chceli by sme začať proces jeho blahorečenia,“ hovorí biskup.

Aj dnes zohrávajú katechéti v Rovníkovej Guinei rozhodujúcu úlohu. „Katechéta nie je len ten, kto vedie hodiny náboženstva alebo prípravu na prijatie sviatostí. Je vedúcim kresťanského spoločenstva v dedinách. Bez nich by mnohé komunity neprežili,“ zdôrazňuje biskup. Vo svojej diecéze má len 46 kňazov, pre ktorých je náročné starať sa o takmer 350 kostolov a kaplniek.

Katechéti vedú nedeľné bohoslužby slova a modlitbový život farnosti počas týždňa. Angažujú sa ako dobrovoľníci na plný úväzok. „Je pre nich dôležité venovať veľkú časť svojho života Bohu,“ hovorí Miguel Ángel Nguema Bee s hrdosťou.