Všade stretla veľa dobrých ľudí

Vugandskej Jinji ju poznajú azda všetci. Po meste jazdí džípom a každý motorkár mal tú česť aspoň sa oň šuchnúť. Hoci sestra Theresia už prekročila osemdesiatku, každý deň vrátane soboty pracuje.

Misijná cesta bola pre túto vitálnu Viedenčanku jednoznačná. „Angažovala som sa v  katolíckej mládežníckej organizácii. Chodili sme koledovať a vďaka tomu som sa dozvedela aj o misijných krajinách a práci misionárov.“

Ďalším impulzom bola kniha nemeckého spisovateľa Wilhelma Hünermanna Na ostrov smrti, ktorá približuje život sv. Damiána de Veuster, pôsobiaceho medzi malomocnými na ostrove Molokai. „Mala som v tom čase 15 alebo 16 rokov a bola som z nej nadšená.“

RÝCHLO NA MISIE

Sestra Theresia stojí celý život nohami pevne na zemi. Aj k výberu rehole pristúpila pragmaticky. „V každom prípade som chcela ísť na misie. V našej diecéze vychádzal informačník, v ktorom bol zoznam všetkých reholí. Všimla som si, že naša kongregácia má iba jeden dom vo Viedni, a tak som bola presvedčená, že všetkých posielajú čo najskôr na misie. Preto som sa pre ňu rozhodla,“ smeje sa a dodáva, že neľutuje.

Študovala na obchodnej akadémii, no po vstupe do rehole si doplnila trojročné zdravotnícke vzdelanie, ktoré vo svojej práci využíva. Nesmierne túžila odísť do Indie, no otec jej to nedovolil. Musela tak čakať, kým bude mať 21 rokov, čo bol vtedy vek plnoletosti.