Z ovocia dokážu vykúzliť zdravé osvieženie

V malej budove, v ktorej sa ženy z dediny Štvrtý kilometer pravidelne stretávajú, bola kedysi škola. Po tom, čo v jej blízkosti postavili novú cestu, deti sa stávali obeťami častých dopravných nehôd, preto školu presťahovali a neveľkú budovu dali k dispozícii ženskej kooperatíve, ktorá spracováva ovocie.

Podnikateľský príbeh troch desiatok žien sa začal Medzinárodným dňom žien. V tento deň sa zvykli stretávať a postupne začali premýšľať, že by spoločne mohli robiť niečo viac.

Ovocné džúsy a mrazničky
Keďže v ich kraji sa darí ovociu ako mango, marakuja, ananás či papája, ktoré postupne dozrievajú od novembra do marca, začali z nich vyrábať ovocné džúsy, ktoré predávali na trhu.

„Okrem toho sme sa začali stretávať pravidelne a spoločne riešiť svoje problémy,“ vysvetľuje koordinátorka projektu Andrea Cerqueira dos Santos (36).

„Po čase sme získali odvahu, viac sme si verili a v duchu našej kresťanskej viery sme chceli, aby bol náš život lepší ako doteraz.“ Andrea so smiechom dodáva, že muži na ne spočiatku žiarlili, teraz ich však v aktivitách naplno podporujú.

Pri pestovaní ovocia narazili ženy na viaceré problémy, ktoré sa im postupne podarilo vyriešiť. Starosta obce im poskytol miestnosť, kde mohli ovocie spracovávať, sestry salvatoriánky im dali k dispozícii mrazničku a členky skupiny sa vzdali svojho príjmu, aby si našetrili na druhú.

Na radu vernej pomocníčky sestry Terezhiny Foppa (70), ktorá ich celý čas sprevádzala, sa obrátili na Diecézu Ruy Barbosa, ktorá sa výnimočným spôsobom venuje podpore vidieka a poľnohospodárstva.

„S jej pomocou sme získali príspevok istej ekumenickej organizácie a mohli sme si kúpiť ďalšie dve mrazničky,“ hovorí s hrdosťou Andrea. Odvtedy si ženy všetko spravujú samy.

Nerobia to iba pre peniaze
Čistý ovocný džús, ktorý neobsahuje nijaké konzervačné ani prídavné látky, začali ženy ponúkať do škôl ako desiatu pre deti. Z peňazí, ktoré tak zarobili, zrenovovali budovu, kde teraz pôsobia. Keďže ich počet ustavične rástol a už ich bolo tridsať, rozdelili sa na dve skupiny. Jedna z nich spracováva ovocie a druhá koreniny.

Ženy naďalej hľadajú spôsoby, ako ovocie spracovať čo najlepšie, no nie všetky pokusy dopadli dobre. „Začali vyrábať džemy, ale ľudia ich nekupovali, pretože tu nie sú zvyknutí ich používať, podobne to dopadlo aj so sušeným ovocím,“ vysvetľuje sestra Terezhina a potichu so smiechom dodáva, že keby z ovocia robili destiláty, určite by uspeli, ale to robiť nechcú.

Podnikanie, pre ktoré sa ženy rozhodli, nie je jednoduché, pretože ako všetci poľnohospodári na svete, tak aj ony závisia od prírody a vo veľkej miery aj od politickej situácie v krajine.

Keďže ľudia i školy prestali dostávať sociálnu podporu od štátu, nemôžu si dovoliť kupovať produkty, o ktoré mali záujem v minulosti. Ženy preto predávajú mrazený ovocný džús na trhu a ich snom je kúpiť si auto, aby mohli prevádzkovať aj donášku džúsov do jednotlivých domácností.

Aj to je však beh na dlhé trate, pretože ani jedna z nich zatiaľ nevlastní vodičský preukaz. Entuziazmus nestrácajú a naďalej hľadajú spôsoby, ako úspešne rozvíjať svoje malé komunitné podnikanie.

„Keby išlo iba o peniaze, už by sme to dávno vzdali, ale pre nás je dôležité, že sa stretávame a navzájom podporujeme,“ uzatvára s presvedčením Andrea.
 

VEDELI STE O TROPICKOM OVOCÍ?