Absolventom chýba kvalitná prax, vysoké školy by na tom mali zapracovať

Kvalifikačná štruktúra má vo svete úplne iný trend ako na Slovensku. Po ukončení prvého stupňa vysokoškolského vzdelania pokračuje na Slovensku v štúdiu až 90 percent študentov. A vo väčšine prípadov v rovnakom odbore. Oproti tomu v iných krajinách Európskej únie ide už po bakalárskom stupni do praxe nad 50 percent absolventov.

Ako zaznelo na konferencii, univerzity a vysoké školy by mali byť v každej krajine z hľadiska výkonov prínosom pre konkurencieschopnosť krajiny. Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva. V porovnaní celosvetovo uznávaných rebríčkov (Global Competitiveness Report, IMD World Competitiveness Yearbook) sa umiestňuje na konci rebríčka rozvinutých krajín OECD – pred Tureckom, Gréckom a Rumunskom. Na popredných priečkach svetových rankingov univerzít má Slovensko najmenej zastúpení v rámci V4.

Máme zlé hodnotenie kompetencií absolventov

Pri hodnotení kompetencií podľa vzdelania PISA sú na tom naši bakalári a magistri do 35 rokov v porovnaní s vyspelými krajinami v priemere horšie. „Dôvodov, prečo je u nás situácia takáto, je viacero. Naše vysoké školy sú výrazne podfinancované. Platy pedagógov sú nízke a výdavky na vysoké školstvo ako proporcia HDP rastú pomaly. Vysoké školstvo funguje ako veľmi izolovaný systém, bez silných väzieb na externých partnerov v spoločnosti či v zahraničí. Okrem toho máme celkovo zle nastavenú kvalifikačnú štruktúru. Podľa prieskumu Eurostat sme v rámci európskych krajín výraznejšie prekvalifikovaní,“ povedal Peter Obdržálek z Centra edukačného manažmentu Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave.

Slovenskí študenti preto čoraz viac uvažujú o štúdiu v zahraničí. Po ukončení strednej školy odchádza študovať do zahraničia 15 percent maturantov. Ešte alarmujúcejšie vyznieva, že medzi študujúcimi vysokoškolákmi na Slovensku by sa pri opätovnej možnosti výberu vyše 40 percent rozhodlo pre zahraničné štúdium.

Riešenia

Čo robiť s týmto problémom? Podľa účastníkov konferencie je absolútnou nevyhnutnosťou zvýšenie podielu praktického vzdelávania priamo u zamestnávateľov. Taktiež je potrebné zvýšiť kvalitu vyučujúcich s dôrazom na praktickú skúsenosť zo spolupráce alebo pôsobenia v organizáciách mimo akademickej pôdy. Dôležité je aj posilnenie zvládania takzvaných prenositeľných kompetencií vrátane zvládania zručností pre medzinárodné pôsobenie.

Podľa Alexandra Matušku, prezidenta Zväzu automobilového priemyslu SR, z hľadiska reagovania na požiadavky business komunity sú prakticky tri možnosti, ako situáciu riešiť. Širšie etablovanie profesijného bakalára, štúdium ktorého by trvalo 4 roky, z toho jeden semester praxe. Vítané je aj päťročné kontinuálne štúdium, ale aj tu sú nevyhnutnosťou 1 až 2 semestre praxe. Treťou možnosťou je univerzitné „duálne vzdelávanie“, modulárne štúdium – to znamená časť štúdia v škole a časť priamo v podniku.