Aby každá nota znela na Božiu slávu

„V roku 2001 sa pani učiteľka Zuzka Kamenická vrátila z materskej dovolenky a s niekoľkými študentmi sa pokúsila štvorhlasne zaspievať taliansku pieseň Signore. Bolo ich tam len zopár, no dosť nato, aby vytvorili štyri hlasy a aby ostali očarení tým, ako krásne to znie. A zbor bol na svete,“ hovorí Anna Viglašová o  jeho zrode. Spevákov postupne pribúdalo.

„V začiatkoch ich bolo okolo dvadsať, teraz sa pohybujeme okolo čísla tridsaťpäť. Na vianočný koncert si však radi prídu zaspievať aj absolventi, vtedy nás býva okolo štyridsaťpäť. Máme aj chlapcov, aj keď sú vzácni, totiž viac je dievčat.“

Učiteľka gymnázia zároveň vysvetľuje, prečo sa rozhodli pre taliansky názov zboru Coro di san Andrea. „V preklade to znamená Zbor sv. Andreja.“

ŠIROKÝ REPERTOÁR

Časť repertoáru tvoria gospelové piesne, ktorými sprevádzajú sväté omše. „Ďalej sú to tematické piesne, napríklad vianočné, ale aj rôzne viachlasné skladby, kánony, jednohlasné, moderné, klasické...“

K najobľúbenejším patria hebrejské piesne Hevenu šalom, Osé šalom a Hinematov. „Sú to piesne, v ktorých sa spieva o pokoji, majú chytľavú melódiu, špecifickú atmosféru,“ dodáva Anna.

Na otázku, či tvoria aj vlastné piesne, odpovedá: „Veľmi nie, skôr máme vlastné úpravy už existujúcich piesní. Občas sa však zahrám na textárku, keď chceme nejakú pieseň spievať v slovenčine. Naposledy tak vznikla pieseň V pravde, vernosti a svätosti. Vychádza z motta našej školy: V pravde, vernosti a svätosti privádzame bližšie ku Kristovi. Tieto slová sa stali refrénom, ku ktorému som dopísala tri slohy.“

Hudbu k nim zložil Jozef Horvát, absolvent Katedry hudby na Pedagogickej fakulte KU v Ružomberku.

MOTIVÁCIA ZABERÁ

Aby sa mohol zbor kvalitne prezentovať pred verejnosťou, pravidelné nácviky sú nevyhnutné. „Pred koncertmi nacvičujeme počas niekoľkých sobôt za sebou. Okrem toho mávame 24-hodinové sústredenia v neďalekom Turíku, tie majú moji speváci zo všetkých nácvikov najradšej.“

Pred každým vystúpením sa navzájom motivujú. „Pripomeniem im, ako sme sa na nácvikoch natrápili a že mi záleží na tom, aby každá nota znela tak, ako má, ale aby znela aj na Božiu slávu. A ešte ich zvyknem uistiť, že ich mám rada.“

DOMA I V ZAHRANIČÍ

Zbor sv. Andreja sa predstavil počas svojej viac než dvadsaťročnej existencie na mnohých podujatiach. „Zväčša vystupujeme na domácej pôde v Ružomberku, no spievali sme už aj v Piešťanoch či v Bratislave a niekoľkokrát sme boli v zahraničí, napríklad v Poľsku. Spolupracujeme so stredoškolským speváckym zborom z Chełmu,“ približuje Anna.

Dopĺňa, že spevom spestrujú každoročné sväté omše na začiatku a na konci školského roka, spievajú aj na deň sv. Andreja či počas predvianočného benefičného koncertu. V apríli tohto roku pripravujú už 6. ročník festivalu Cantare choraliter.

„Ide o nesúťažné stretnutie stredoškolských speváckych zborov v Ružomberku. Začína to byť pekná tradícia – Pán si rád na veľké veci používa malých ľudí.“

ŠKOLA DÔVERY

Anna Viglašová je vedúca zboru desať rokov. „V prvom rade je to pre mňa škola dôvery v Pána,“ priznáva a pokračuje: „Keď kolegyňu Zuzku, ktorá zbor založila, životné cesty odviali mimo Slovenska, riaditeľ školy Kamil Nemčík nechcel, aby zbor zanikol. Veril mi viac, než som si verila ja sama.“

Hudbu neštudovala, na gitare hrá podľa sluchu a hru na organe študuje súkromne. „Na začiatku som absolvovala päťdňový kurz dirigovania. Odvtedy sa stále učím. Radosť spevákov a tých, čo nás počúvajú, je pre mňa povzbudením.“

SPEVOM POMÁHAJÚ

Vedúca zboru silno vníma, že ponúkajú viac než len posolstvo samotných piesní. Prítomná je aj túžba tvoriť spoločenstvo a ešte niečo: „Okrem radosti z hudby a spevu dostal zbor nový rozmer, keď jeden žiak našej školy ťažko ochorel a potreboval finančne náročnú liečbu, ktorú poisťovňa nehradila. Vtedy sa zrodila myšlienka urobiť benefičný predvianočný koncert Pre Janka. Janko sa dožil 22 rokov, pred pár mesiacmi si ho Pán povolal k sebe, no myšlienka vždy spievať ‚pre niekoho‘ zostala. Učí nás to vnímať potreby iných.“