Aj Slovensko má výnimočnú vedu

Bioplasty druhej generácie

Určite ste už počuli o bioplastoch, teda o plastoch, ktoré sú vyrobené z obnoviteľných zdrojov surovín alebo ide o biologicky rozložiteľné plasty. Pre prírodu sú najpriaznivejšie tie, ktoré sú aj z obnoviteľných surovín aj biologicky rozložiteľné, teda nepretrvávajú v prírode ako odpad desiatky rokov. A také vytvorili vedci z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT) Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Základom prvej generácie bioplastov sú dve zložky – kyselina polymliečna, ktorá sa vyrába zo škrobu, a  polyhydroxybutyrát – rovnako biomateriál produkovaný baktériami. Baktériám stačí poskytnúť ako živinu cukor. Trebárs z cukrovej trstiny či zo srvátky – odpadu, ktorý vzniká pri výrobe mliečnych produktov a nemá praktické využitie. Tento bioplast je chránený ako úžitkový vzor v SR a nesie značku nonoilen, čo značí, že nie je vyrobený z ropy.

Na patentových úradoch je však tiež prihláška na bioplast druhej generácie. Ten má z hľadiska ekológie ďalšie bonusy. „Ako zdroj polyhydroxybutyrátu môže slúžiť použitý fritovací olej, ktorý je dnes nebezpečným odpadom, produkovaným vo svete vo veľkých množstvách. Navyše sa tento bioplast už nerozkladá len v podmienkach priemyselného kompostu, teda pri teplote 50 a viac stupňov, ale aj v podmienkach domáceho kompostu pri teplote  20-30 stupňov a testujeme rozloženie v bežnej pôde a v morskej vode, kde, zdá sa, tiež dokáže degradovať. To môže byť veľkým prínosom, keďže vieme, ako sú naše moria plné plastového odpadu,“ priblížil profesor Pavel Alexy z FCHPT.

Proteín proti nádorovým bunkám

Vedci zo Slovenskej akadémie vied a Viedenskej lekárskej univerzity objavili doteraz neznámu funkciu proteínu v mliečnej potravine. Ide o proteín, ktorý sa nachádza najmä v materskom mlieku. Laktoferín podľa nich zaberie proti nádorovým bunkám, ale aj baktériám. Objav by mohol pomôcť pri vývine nových terapeutických postupov pri nádorových ochoreniach, ale aj pri liečbe lymskej boreliózy.

„Popísali sme, ako sa laktoferín viaže na ľudský plazminogén a blokuje ho. Zhubné nádorové bunky alebo baktérie, ktoré spôsobujú infekčnú boreliózu, dokážu na seba naviazať ľudský plazminogén a zneužiť ho na preniknutie cez tkanivové bariéry hostiteľa. Aj preto je plazminogénový systém vhodným cieľom diagnostických a terapeutických stratégií pri rakovine a zápalových ochoreniach,“ povedal vedúci výskumu Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

Laktoferín nachádzame v ľudskom materskom mlieku, ale prítomný je aj slzách, slinách či v moči. Výskum naznačuje, že prostredníctvom blokovania plazminogénu laktoferín blokuje inváziu nádorových buniek a aktiváciu baktérie Borrelia, ktorá je pôvodcom infekčnej lymskej boreliózy.

Vozík ovládaný myšlienkami

O elektrickom vozíku, ktorý umožňuje riadiť jeho pohyb myšlienkami, ste sa už v KN dočítali. Pripomeňme, že za ním stoja študenti z Materiálovotechnologickej fakulty STU. Bezdotykovo ovládaný vozík by mohol v budúcnosti slúžiť ľuďom po operácii a hendikepovaným ľuďom, ktorí by sa s ním mohli presúvať prostredníctvom pomyslenia na smer pohybu.

Práca študentov sa uberala predovšetkým dvoma smermi: museli upraviť samotný vozík a potom vyvinúť softvér a potrebné aplikácie na spracovanie mozgových signálov. „Vozík sme sa snažili upraviť minimálne, naďalej zostalo zachované joystickové ovládanie, ktoré vieme prepnúť do ovládania pomocou myšlienok. Na vozíku pribudli ultrazvukové snímače, kvôli bezpečnosti, aby vozík nenarazil do prekážok. Pribudla riadiaca jednotka prijímajúca a spracúvajúca výstupy zo zariadenia EPOC, ktoré má používateľ na hlave a ktoré pomocou 14 elektród sníma mozgové signály,“ vysvetlil Peter Bystrický, ktorý mal v študentskej skupine na starosti úpravu vozíka.

Softvér riešili najmä Andrej Mikloš a Marcel Nikmon. „Vyvinuli sme softvér, ktorý zosilňuje, spracúva a vyhodnocuje signály zo zariadenia EPOC a po vyhodnotení údajov odošle informácie do zriadenia na vozíku, ktoré ovláda motory. Tiež sme vyvinuli aplikáciu, ktorá slúži používateľovi na kontrolu zvoleného smeru, tá je dostupná na počítači, alebo na mobile či tablete,“ priblížil Andrej Mikloš.

Výsledkom je vozík reagujúci na myšlienky a mozgové sigály, ktoré vznikajú pri mimike, napríklad pri žmurkaní.