Aj Svätý Otec František je veľký športový fanúšik

Od začiatku svojho pontifikátu pápež František dbá na to, aby sa priblížil obyčajným ľuďom – či už vo svojich príhovoroch, alebo verejnom vystupovaní. Darí sa mu to aj vďaka záľube, ktorú zdieľa s mnohými – láske k športu. Podľa pápeža je v športe, rovnako ako v živote, dôležitý výsledok, ale oveľa dôležitejšie je hrať tímovo a fér.
Lenka Vatrtová 27.08.2021
Aj Svätý Otec František je veľký športový fanúšik

Na archívnej snímke basketbalisti učia Svätého Otca Františka, ako môže roztočiť loptu na jednom prste. Snímka: profimedia.sk

Pred tromi rokmi vyšiel vo Vatikáne vôbec prvý dokument o športe s názvom Vydať zo seba to najlepšie. Pripravilo ho Dikastérium pre laikov, rodinu a život. Nikoho neprekvapilo, že vyšiel práve za pontifikátu pápeža Františka. Svätý Otec je totiž zanietený športový fanúšik.

Futbalový nadšenec

Pochádza z Latinskej Ameriky, presnejšie z Argentíny, kde je deliaca čiara medzi futbalom a náboženstvom veľmi tenká – pre niektorých je to jedno a to isté.  Futbal je argentínsky národný šport, a preto sa nemožno čudovať, že aj Svätý Otec je jeho veľkým fanúšikom.

Už od mladých čias Jorge Mario Bergoglio fandil buenosaireskému futbalovému tímu San Lorenzo. Zaujímavosťou je, že futbalistov tohto tímu prezývajú Santos – svätí. Prečo? Klub vznikol v roku 1907, keď mladý kňaz Lorenzo Massa prechádzal autom okolo chlapcov, ktorí hrali futbal na ulici, pri električkovej trati.

Lorenzo Massa vystúpil z auta, aby ich varoval, že je to nebezpečné, a na hru im ponúkol farský dvor. Popritom dbal na to, aby mladí futbalisti pravidelne študovali katechizmus a chodili na nedeľné bohoslužby. Domovský štadión má klub vo štvrti Flores, kde Jorge Bergoglio vyrastal.

Fanúšikom Santos bol aj jeho otec. Budúci pápež prirodzene nadviazal na rodinnú tradíciu a sám sa stal zanieteným podporovateľom tohto klubu. Ako dieťa tiež rád hrával futbal na ulici a vôbec mu neprekážalo, že si s kamarátmi nemohli dovoliť kúpiť ozajstnú futbalovú loptu.

Vyrobili si improvizovanú zo zvyškov látok, ktorá im podľa pápežových slov stačila na to, aby mali z hry radosť. Svätý Otec pre taliansky denník La Gazzetta dello Sport povedal, že na šport nemal vôbec nadanie, preto bol väčšinou prinútený byť brankárom.

„Bola to pre mňa veľká škola života,“ opisuje v interview Svätý Otec. „Brankár musí dávať pozor, lebo nebezpečenstvo hrozí zo všetkých strán. Rovnako ako v živote.“ Keď Jorgeho Maria Bergoglia zvolili za pápeža a presťahoval sa do Ríma, v Buenos Aires vznikol klub Deportivo Papa Francesco, pomenovaný na jeho počesť, ktorý hrá v argentínskej šiestej lige.

Triky s loptou i kalčeto

Keďže Svätý Otec sa netají láskou k futbalu, často sa stáva, že mu pri súkromných audienciách donesú členovia futbalových klubov špeciálne dresy alebo lopty. Na audiencii prijal napríklad Gianluigiho „Gigiho“ Buffona, Lionela Messiho či nedávno zosnulého legendárneho Diega Maradonu.

Na generálnej audiencii 18. augusta pápež dostal darček, ktorý sa rozhodol hneď vyskúšať – stolný futbal, medzi mladými známy pod názvom kalčeto. Darovali mu ho predstavitelia Toskánskej stolnofutbalovej asociácie.

Nie je to obyčajný stôl, keďže je špeciálne prispôsobený tak, aby si mohli túto hru zahrať i zdravotne znevýhodnení (fotografiu pápeža hrajúceho kalčeto nájdete v aktuálnych KN 34 na strane 7).

Pápeža Františka však nenavštevujú len futbalisti, na audiencii prijal v novembri 2020 basketbalistov z americkej Národnej basketbalovej asociácie NBA. V roku 2015 sa zase uskutočnilo špeciálne stretnutie Svätého Otca so športovcami v Aule Pavla VI.

Zúčastnili sa na ňom aj basketbalisti z newyorského tímu Harlem Globetrotters, ktorí hlave Katolíckej cirkvi darovali basketbalový dres. Okrem toho pred Bazilikou svätého Petra učili pápeža, ako roztočiť loptu na jednom prste.

Aj v porážkach víťazmi

Posolstvo pre všetkých športovcov, nielen basketbalistov, vyjadril pápež na generálnej audiencii v máji tohto roka. Prijal vtedy členov Talianskej basketbalovej asociácie pri príležitosti stého výročia jej vzniku. Opísal vtedy istú pódiovú ceremóniu, pri ktorej športovec, ktorý sa umiestnil na druhom mieste, pobozkal striebornú medailu, i keď sa čakalo, že bude z prehry smutný.

„Toto nás učí, že aj v porážkach sa možno stať víťazom. Prijať porážku so zrelosťou ti dáva rast aj pochopenie, že v živote nie je vždy všetko sladké, nie vždy všetko je víťazenie.

Šport okrem toho učí dvom postojom. Prvým z nich je tímovosť. Sú športy, ktoré sa nazývajú individuálne, avšak šport vždy pomáha vstúpiť ľuďom do kontaktu medzi sebou a nadviazať vzťahy aj medzi odlišnými ľuďmi, často neznámymi, ktorí sa napriek tomu, že pochádzajú z rôznych kontextov, spájajú a bojujú za spoločný cieľ. Tu sú teda dve dôležité veci: byť jednotní a mať cieľ,“ vysvetľuje Svätý Otec.

Ďalšou dôležitou vecou, ktorej nás učí šport, je podľa neho disciplína, lebo veľa dospelých i mladých, ktorí sú fanúšikmi športu, ani netuší, koľko tvrdej práce je za každým zápasom: „Táto disciplína je školou výchovy a vzdelávania, osobitne pre deti a mladých.

Pomáha im pochopiť, aké je dôležité naučiť sa ,usporiadať svoj život‘. Táto disciplína nemá za cieľ, aby sme boli na seba prísni, ale aby sme sa stali zodpovednými: za seba samých, za veci, ktoré sú nám zverené, za ostatných a všeobecne za život. Pomáha tiež duchovnému životu, ktorý nemožno zúžiť iba na emócie a ktorý sa nedá žiť v striedavých fázach – ,iba keď mám chuť‘.

Aj duchovný život potrebuje vnútornú disciplínu vytvorenú z vernosti, pevnosti a každodenného úsilia v modlitbe.“ Pápež František takisto vyzdvihol dôležitú úlohu športu pri evanjelizácii: „Šport môže otvoriť cestu k Ježišovi Kristovi v miestach a prostrediach, kde sa evanjelium z rozličných dôvodov nedá ohlasovať priamym spôsobom. Vydať zo seba to najlepšie v športe je tiež povolaním ašpirovať na svätosť.“