Ak je rozhodnutie ukotvené v Bohu, prináša pokoj

Rozhodujeme sa každý deň hneď niekoľkokrát. Sú rozhodnutia, ktoré nič závažné neovplyvnia, no sú aj také, z ktorých nás zabolí hlava. Vybrať si jednu z možností nemusí byť vôbec ľahké. Témou 24. púte zrelosti – púte slobodných, ktorá sa konala posledný novembrový víkend v Pavlovciach nad Uhom, bola Správna voľba.
Agáta Krajňáková 11.12.2018
Ak je rozhodnutie ukotvené v Bohu, prináša pokoj


Púť zrelosti je stretnutie mladých ľudí vo veku od 23 rokov. Uskutočňuje sa dvakrát do roka, v jeseni a na jar a je tu pre tých, ktorí chcú prehlbovať svoju vieru, spoznávať nových ľudí, vytvárať hodnotné vzťahy či modliť sa za osobné povolanie.

Je to púť k (novo)blahoslavenej Anne Kolesárovej, podľa vzoru ktorej sa mladí rozhodujú žiť čistý život a objavovať pravú podstatu lásky.


Stretlo sa 370 mladých
O tom, že príbeh Anny je pre ľudí veľmi príťažlivý, svedčí aj to, že na novembrovú púť prišlo 370 účastníkov a dobrovoľníkov z celého Slovenska.

Po prvýkrát pricestovali pútnici organizovanou dopravou aj zo západu. Autobus vyrazil zo Senice cez Trnavu, Nitru a Banskú Bystricu. Účastníčka Andrea nám prezradila, že počas celej cesty vládla veľmi radostná atmosféra. V takmer plnom autobuse nechýbali rozhovory, modlitba či spev. 

Samotný program púte sa začal v piatok podvečer svätou omšou, no ochotní dobrovoľníci pripravovali všetko potrebné už niekoľko dní vopred.

Hlavným kazateľom bol otec Tomáš Tupta (kňaz z Domčeka), ktorý v príhovore rozvinul tému púte. To, ako sa v živote rozhodujeme, prirovnal ku kruhovému objazdu. Môže sa stať, že niektorí stále krúžia a nedokážu pokračovať v ceste, preto zostávajú na tom istom mieste a točia sa stále dokola. Nabádal k tomu, aby sme sa nebáli a v modlitbe hľadali usmernenie, ktorý „výjazd“ je ten správny.

Po svätej omši nasledovalo stretnutie v menších skupinkách. Bol to radostný čas. Celá jedáleň, v ktorej sme sa zdržiavali, bola plná rozhovorov, smiechu a hier.

Mediálna sestra 
Hlavným hosťom púte sa tento rok stala sestra Hermana Matláková – mediálna sestra, ako ju nazval otec arcibiskup Bernard Bober.

Sestra Hermana patrí k členkám Kongregácie milosrdných sestier svätého Vincenta. Je učiteľkou slovenského jazyka a prvou blogujúcou rehoľníčkou. Na svojom blogu zverejňuje krátke zamyslenia, poéziu, prózu či rozprávkové príbehy.

Účastníkom púte sa prihovorila v sobotu s témou Rozhodnúť sa. 

Sestra Hermana spomenula príbeh zo Svätého písma o tom, ako sa Matej stal apoštolom. Padol na neho lós. Niekto by si myslel, že to bola náhoda, ale sestra Hermana vraví: „Ak máme silnú modlitbu predtým, ako sa ideme rozhodnúť, Boh zjaví, čo chce.“

Rovnako je to aj vo všetkých situáciách v našom živote. Každému rozhodnutiu musí predchádzať modlitba. Ak chceme pocítiť Božie požehnanie v našom živote, musíme mu všetko odovzdať a nesnažiť sa vlastnými silami.

Na záver prednášky ponúkla sestra všetkým účastníkom modlitbu odovzdania, ktorú je potrebné modliť sa pred každým ťažkým rozhodnutím. „Ak je rozhodnutie ukotvené v Bohu, prináša pokoj,“ poznamenala.

Putovný relikviár
Po návrate z pešej púte do Vysokej nad Uhom za blahoslavenou a po slávnostnej svätej omši predstavil otec arcibiskup Bernard Bober putovný relikviár Anny Kolesárovej.

Je to srdce vyrobené zo striebra, s priemerom symbolických 16 centimetrov (číslo 16 symbolizuje počet rokov, ktorých sa blahoslavená Anna dožila). Relikviár poslúži ako nástroj evanjelizácie v školách či na duchovných obnovách.


Večerný program
Večerný program patril hosťom z tanečného divadla ATak.

Predstavili sa s príbehom D4V1D, ktorý sa snažil odkódovať život kráľa Dávida. Spojením tanca, slova a hudby, ktorú zložila speváčka Dominika Gurbaľová, vzniklo dielo s veľkou umeleckou a duchovnou hodnotu. O sile zážitku svedčí aj niekoľkominútové standing ovation po skončení predstavenia.

Nasledoval čas stíšenia a modlitby počas spoločnej moderovanej adorácie.

Tradičná večerná tancovačka trvala do skorých ranných hodín. Vznikali nové priateľstvá, utužovali sa staré vzťahy.

Pútnici však hojne využívali aj celonočnú adoráciu, svätú spoveď alebo duchovný rozhovor s kňazmi či s rehoľnými sestrami.

Púť bola zakončená nedeľnou svätou omšou na slávnosť Krista Kráľa. Mladí si domov okrem hlbokých duchovných zážitkov, nových kontaktov odniesli aj bielu ružu - symbol života v čistote.

Každý účastník púte prežíval čas v Pavlovciach nad Uhom inak, niečo iné ho oslovilo, obohatilo. O svoje svedectvo sa s nami podelila dobrovoľníčka Katarína: 

„Na púti zrelosti som bola prvýkrát. Bol to pre mňa malý zázrak, pretože som týždeň predtým ochorela a začala brať antibiotiká. V posteli som preležala hodiny, len aby som sa z toho čím skôr dostala a mohla ísť. No, žiaľ, v piatok ráno som sa necítila dobre, preto som napísala vedúcemu služby, v ktorej som mala slúžiť, že neprídem. Dosť ma to zabolelo, pretože som mala veľkú túžbu slúžiť. Počas dňa mi bolo lepšie, a tak som sa v sobotu ráno rozhodla, že pôjdem. Nastúpila som do autobusu, no opäť mi nebolo dobre a prepadali ma nepríjemné myšlienky. Začala som sa obávať, či zvládnem cestu, či zvládnem pobyt na púti, či tam niekomu nebudem na príťaž. Mnohokrát som sa už chcela vzdať a vrátiť sa domov. Potom som sa ale začala modliť ruženec sv. Filomény a recitovať žalm Pán je môj pastier, nič mi nechýba. On mi dal silu a pokračovala som v ceste, až som nakoniec vystúpila v Pavlovciach nad Uhom. Zrazu všetky strachy odišli a ja som počas celej púte cítila obrovský pokoj, radosť a prijatie. Všetky obavy, ktoré ma počas cesty do Pavloviec trápili, sa rozplynuli. Mám pocit, že tému púte Správna voľba som mohla skutočne otestovať v praxi. Ísť slúžiť bola naozaj správna voľba, a to aj napriek ťažkostiam, ktoré ma sprevádzali.“