Ako si vybrať správnu vysokú školu

Aké kritériá si zvoliť pri výbere budúceho povolania? Prečo je taký obrovský odliv mozgov? Čím zaostávajú slovenské univerzity za zahraničnými? Je možné zvrátiť trendy v našom vysokom školstve? Pozrime sa na odpovede na tieto otázky.

Problémy, ktoré sa roky neriešili

Maturanti dnes vnímajú naše vysoké školy ako druhotriedne inštitúcie, ktoré nejdú s dobou. Navyše si všímajú aj nedostatočné finančné ohodnotenie nielen vyučujúcich, ale i obrovské podfinancovanie vedy, ktorá sa bez adekvátnych prostriedkov veľmi ťažko dokáže rozvíjať.

Nehovoriac o nezrekonštruovaných internátoch, ktoré pamätajú dobu socializmu, či starých budovách fakúlt, ktoré dodnes nie sú opravené. Samotný obraz nášho vysokého školstva je preto v obrovskom kontraste s tým, čo vidíme len pár kilometrov od Bratislavy – v Brne či vo Viedni.

Ďalší problém, ktorému čelíme, je odliv mozgov. Pokusy o zavedenie povinného školného by túto priepasť ešte viac znásobili. Veď kto by chcel platiť za štúdium v starom internáte či na fakulte, ktorá sa zasekla v minulom storočí?

Samozrejme, mnoho závisí aj od podpory štátu, ktorá sa roky nemenila, a pritom je v záujme celého Slovenska, aby sme mali vzdelaných ľudí otvorených pre vedu a výskum, ktorí posunú našu krajinu dopredu.

Slovensko po vstupe do Európskej únie síce získalo mnoho financií, vďaka ktorým sme sa priblížili k západným univerzitám, no zároveň sa otvoril trh s potenciálnymi vysokoškolákmi, ktorí dnes bez problémov môžu študovať v ktoromkoľvek európskom štáte.

Už len fakt, že je dnes problém nájsť niektorú zo slovenských univerzít v celosvetovej skupine TOP 500, hovorí za všetko.

Mnohé univerzity však volajú po systémových zmenách, kritizujú pokusy o reformy, ktoré nemenia podstatu problémov a navyše poukazujú na finančnú podvýživu, bez ktorej sa poriadna výučba, veda a výskum nezaobídu.

Slovenské univerzity sa bez pomoci štátu takto veľmi ťažko stanú konkurencieschopnými. Nehovoriac o tom, že sú platené podľa počtu študentov, čím klesá kvalita, pretože o náročnejšie odbory klesá záujem.

Čo robia slovenské vysoké školy dobre?

Slovenské vysoké školy a univerzity nemajú núdzu o uchádzačov na technické, umelecké či zdravotnícke odbory. Ide zväčša o odbory, ktorým sa absolventi venujú aj po úspešných promóciách. Fakulty sa tešia i na záujemcov o cudzie jazyky či pedagogické smery.

Môžeme povedať, že študenti týchto odborov nemajú veľké problémy sa zamestnať, a preto sú v rebríčkoch zamestnanosti veľmi vysoko.

Aj napriek nedostatku financií sa univerzitní profesori, docenti a odborní asistenti vo veľkom zúčastňujú na medzinárodných projektoch, ktoré vedia priniesť najmodernejšie poznatky našim študentom.

Veľmi dôležitá je aj spolupráca s firmami a inštitúciami, vďaka ktorým je možné už počas štúdia nabrať potrebný rozhľad, prax i nové skúsenosti.

Medzinárodná spolupráca hlavne v projekte Erasmus+, vďaka ktorému môžu študenti ísť na výmenné pobyty do zahraničia, dáva našim univerzitám priestor na veľké množstvo kontaktov.

Napriek nedostatku financií sa mnohí univerzitní pedagógovia zúčastňujú na medzinárodných programoch, vďaka ktorým dokážu našim študentom odovzdať najmodernejšie poznatky. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Ako si má maturant správne vybrať?

Medzi hlavné kritériá, podľa ktorých má maturant vyberať, patrí najmä budúcnosť daného povolania, uplatnenie na trhu i samotné vnútorné predispozície na daný študijný odbor. Často je potrebné zobrať do úvahy aj život na internáte a finančné zabezpečenie, ktoré je možné doplniť študentskými brigádami.

Ďalším faktorom môže byť prostredie pre veriacich, keďže každé študentské mesto má aj svoje univerzitné pastoračné centrum s mnohými aktivitami. K ďalším faktorom, samozrejme, patrí i konkurencieschopnosť daného odboru, ako aj množstvo času, ktorý je vysokoškolák ochotný venovať štúdiu.

Informatické, zdravotnícke, matematicko-fyzikálne, umelecké, ale aj prírodovedné i humanitné odbory si vyžadujú dostatok času, a preto je dôležité zohľadniť každý detail vo výbere a podaní prihlášky.

Mnohé vysoké školy a univerzity lákajú uchádzačov na rôznych dňoch otvorených dverí či veľtrhoch, kde sa nie vždy dá zistiť úplná pravda o danom odbore.

V tomto prípade je veľmi dobré spoznať priamych absolventov, ktorí dokážu maturantovi lepšie odpovedať na jeho otázky či vystríhať pred problémami, ktoré môžu nastať. Alebo napísať rovno na dané fakulty, kde sú ochotní zodpovedať prípadné otázky.

Veriaci študenti

Mnohí rodičia majú obavy, či nové prostredie, nové mesto a noví ľudia nezmenia ich syna či dcéru aj v otázkach o Bohu a Cirkvi.

V tomto však každý vysokoškolák už zostáva sám a je len na ňom, či aj na novom mieste dokáže vyhľadať nové spoločenstvo, aktivity pastoračných centier a hlavne živého Boha v Eucharistii.

Maturanti potrebujú priestor a čas spoznať svoju vieru, často sa odpútať od rodinných vzorcov a možno i na nejaké obdobie prehodnotiť svoj postoj k náboženstvu, aby napokon aj vo svojom povolaní dokázali lepšie čeliť nástrahám zla.

A čo ak mladý človek začuje povolanie stať sa kňazom, katechétom či rehoľníkom? Najdôležitejšie je nikdy ho nenechať osamote a podporovať ho.

Taktiež je potrebné dať mu túto príležitosť nie ako niečo nanútené, ale ako ponuku Cirkvi, ktorá ho očakáva. Nebáť sa povedať si po pár rokoch štúdia: áno, toto chcem robiť; nie, toto robiť nechcem. Skutočné povolanie sa najviac spoznáva počas štúdia, a preto je potrebný vnútorný duchovný rast.

Odliv mozgov

Dnešné možnosti otvorených hraníc, štúdia prakticky kdekoľvek otvárajú problém odlivu mozgov, ktorý je viditeľný a spôsobuje obrovské škody pre budúcnosť Slovenska.

Preto musíme tlačiť ako spoločnosť na kvalitné školstvo, čo najlepšie pracovné i politické podmienky v našej krajine a v neposlednom rade aj na adekvátne finančné ohodnotenie. Vidíme to takmer pri každom odbore, že v zahraničí si našich absolventov viac vážia ako my sami.

A preto je aj úlohou Katolíckej cirkvi, teda nás všetkých, vytvárať také podmienky, aby odliv mozgov bol čo najmenší a aby sme mohli nadviazať na dobré meno slovenskej inteligencie, ktorá bude prínosom pre celú Európu, ba aj svet.