Ako vzdelanie ovplyvňuje výšku platu
Tento rok už študentom maturitnú skúšku neodpustili, museli sa s ňou popasovať. Čo ich však po opustení strednej školy čaká? Správna voľba ako ďalej je v mnohých ohľadoch dôležitá.
Maturanti opúšťajú stredné školy a začínajú novú etapu už ako dospeláci. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
Niektorí maturanti chcú po zložení skúšky pokračovať na vysokej, iní rovno zamenia študentský život za pracovný. Majú veľké ambície, nadobudnuté poznatky chcú využívať v praxi, ale predovšetkým chcú zarábať svoje vlastné peniaze.
ROZDIELY
Portál Platy.sk sa pozrel na to, či má dosiahnuté vzdelanie vplyv na plat a ďalší vývoj mzdy. Podľa výsledkov štatistík majú zamestnanci s vysokoškolským titulom na Slovensku vyšší zárobok než zamestnanci s ukončeným stredoškolským vzdelaním.
Samozrejme, neplatí to len u nás, ale aj v iných krajinách Európy. Medzinárodný rozdiel v platoch skúmal portál Paylab.com, ktorý vykonal analýzu v 16 štátoch.
Výsledný rozdiel medzi priemerným platom zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním a zamestnanca so stredoškolským vzdelaním na Slovensku je 41 percent.
Najmenší rozdiel z európskych krajín je vo Francúzsku a, naopak, najvyšší v Bosne a Hercegovine. Kým rozdiel v priemernom plate vo vekovej kategórii 17 až 24 rokov je asi 200 eur, vo veku od 35 do 44 rokov dostáva zamestnanec s titulom o 600 eur viac.
DOBRÉ ŠKOLY A NADSTAVBA
Vzhľadom na súčasné požiadavky zamestnávateľov, ktorí zväčša vyžadujú vysokoškolské vzdelanie, je tento rozdiel vo vzdelaní zrejme kľúčový. Avšak kvalitné vzdelanie môžu študenti nadobudnúť aj na niektorých stredných odborných školách.
Prvá najlepšie hodnotená je Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Prešove. Druhá v rebríčku je Súkromná odborná škola v Poprade, tretia je Obchodná akadémia v Zlatých Moravciach.
Na Slovensku je tiež široká škála odborných škôl, ktoré ponúkajú nadstavbové štúdium. Tento typ vzdelávania je zameraný na študentov stredných odborných škôl, ktorí končia tretí ročník. Má mnoho benefitov, pričom najväčším z nich je maturita a vyšší plat. Každý rok sa naň hlási vyše sedemtisíc študentov.
MOTIVÁCIA ŠTIPENDIOM
Správna motivácia môže prísť aj od štátu, tohtoroční maturanti môžu ako prví získať nové štipendium. „Ide o projekt zameraný na to, aby mladí ľudia pokračovali v štúdiu u nás doma a neodchádzali do zahraničia. Finančná podpora ich má na to motivovať,“ priblížil minister školstva Branislav Gröhling.
Táto študijná schéma je určená pre najväčšie talenty medzi slovenskými maturantmi a pre nadpriemerných študentov, ktorí sú zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo patria do špecifických znevýhodnených skupín.
Štyria študenti a ich skúsenosti
Michaela študovala na strednej priemyselnej škole odbor technicko-informačné služby. „Prácu som si našla hneď. Rozumiem tomu, čo robím, aj keď to nie je celkom to, čo som študovala. Práca zaplatí hypotéku aj dovolenku, ale musíme byť na to dvaja, samozrejme.“ Napriek tomu sa so svojím rozhodnutím nepokračovať v štúdiu na vysokej škole stotožňuje.
Róbert z východného Slovenska je spokojný s prácou aj s platom. „Mám vyštudovanú strednú školu v odbore ekonomika, ale prácu som si nakoniec našiel v poľnohospodárskom odvetví. Baví ma manuálna práca a práca, ktorú robím, takže s tým, že som nešiel na vysokú školu, som spokojný. Mohol som sa uplatniť v tom, čo ma baví.“
Julka vyštudovala odbor zdravotnícky laborant a po strednej škole nemala problém hneď sa v ňom aj uplatniť. Rozdiel medzi platom stredoškoláka a vysokoškoláka na pozícii zdravotníckeho laboranta podľa nej nie je, keďže aj pracovná náplň je rovnaká. „Vyšší plat majú iba atestovaní pracovníci, ktorým by som sa chcela časom stať aj ja, ale musím ešte odpracovať veľa rokov. V dnešnej dobe si však vysokú školu dorába veľa ľudí aj popri práci, ak chcú byť lepšie ohodnotení,“ uzatvára Julka, ktorá ani túto možnosť úplne nevylučuje.
Lukáš študoval na vysokej škole v zahraničí, ale pred skúškami na bakalára to vzdal. „Nemôžem povedať, že to ľutujem, aj keď priznávam, že z mojej strany išlo hlavne o lenivosť. Trpím dysgrafiou a vypracovať písomne niekoľkostranový záverečný projekt mi pripadalo zbytočne zaťažujúce, pričom ústnu formu by som zvládol ľahko. Vrátil som sa teda na Slovensko a vďaka výbornej angličtine som si našiel prácu v medzinárodnej firme, komunikujem s klientmi z anglicky hovoriacich krajín. Každý rok trochu postúpim, takže po troch rokoch mám už vyšší plat, než aký tu dostávajú vysokoškoláci pri nástupe.“