Basketbal vznikol s kresťanskými cieľmi

V decembri 1891 zasiahla severovýchod USA snehová víchrica, ktorá tesne pred vianočnými sviatkami odrezala tisícky ľudí od sveta. Niekoľko mladíkov uviazlo aj v tréningovej škole Kresťanského združenia mladých ľudí YMCA v meste Springfield v štáte Massachusetts. Ich inštruktor telesnej výchovy James Naismith stál pred náročnou úlohou – zvládnuť nervóznych dospievajúcich mužov, u ktorých sa po dňoch nedobrovoľnej izolácie začínala prejavovať ponorková choroba.

Riaditeľ školy Jamesovi poradil, aby študentom vymyslel hru, ktorá sa dá hrať vnútri. Prešlo niekoľko dní, ale mladíci nápady svojho inštruktora ignorovali. Až prišiel 21. december, keď Jamesovi napadol zaujímavý spôsob, ako vyplniť voľnú chvíľu a popritom sa zbaviť nahromadenej energie.

„Zavolal som chlapcov do telocvične, rozdelil som ich na dva tímy po deväť hráčov a dal im starú futbalovú loptu. Ukázal som im dva koše od ovocia, ktoré som pribil na každom konci telocvične. Povedal som im, že cieľom hry je vhodiť loptu do súperovho koša,“ priblížil James Naismith s odstupom času v newyorskom rádiu v roku 1939 vznik basketbalu.

Chlapcom sa táto aktivita zapáčila, bez pravidiel však medzi nimi prichádzalo k viacerým potýčkam. Preto James vymyslel 13 pravidiel, ktoré sa stali základom basketbalu. O novej hre napísal článok, ktorý poslal do ostatných zariadení YMCA. Zakrátko sa basketbal rozšíril po celej krajine a jeho popularita prudko rástla. V roku 1898 sa James Naismith stal historicky prvým basketbalovým trénerom, keď ho do tejto funkcie najala Univerzita Kansas. Za svojho života sa dočkal aj zaradenia basketbalu do olympijského programu, konkrétne na olympiáde v Berlíne v roku 1936.

Menej známym faktom o novom športe bolo, že James hru vymyslel s cieľom pomôcť budovať kresťanský charakter mladých chlapcov. Bol presvedčený, že kresťanské hodnoty dokáže lepšie vysvetliť prostredníctvom športu ako z kazateľnice. Slúžil totiž aj ako laický kazateľ, pôsobil i v americkej armáde počas prvej svetovej vojny.

Basketbal bol pre Jamesa nielen športom, ale tiež nástrojom evanjelizácie. U svojich študentov sa snažil rozvíjať celú osobnosť, teda okerm mysle a telo aj ducha. Vyžadoval od nich, aby boli čnostní. Výsledkom bolo, že jeho hráči si držali výkonnosť na vysokej úrovni.

Ku koncu života James Naismith v knihe Basketbal: jeho vznik a vývoj zhodnotil, že basketbal splnil duchovné ciele, s ktorými ho pred takmer polstoročím vymýšľal. S týmto pocitom zadosťučinenia zomrel 28. novembra 1939.