Batoh pútnika má byť tak akurát

Možno jestvujú askéti, ktorí dobrovoľne hľadajú utrpenie, no v prírode by ho nemuselo byť až tak veľa a mali by sme sa jej krásou predovšetkým kochať. Pri balení batoha na cesty je vhodné nevynechať to, čo by nám mohlo chýbať, no zároveň treba zámerne zabudnúť doma všetko zbytočné. Nebojte sa, nejdem múdro radiť. Len sa podeliť o poučenie z množstva vlastných chýb, ktorých za tie dekády putovania nebolo práve málo.

S nálepkou nevyhnutné
„Seba mám, pas mám, peniaze mám, fotoaparát, karty a nabíjačky mám, slobodno vyraziť!“ vravievam si „povinné úkony“ pred cestou, hoci by mala trvať len pár dní alebo i niekoľko mesiacov.

Bez týchto pár vecí sa ani netreba nikam unúvať, lebo vás tam buď nepustia, alebo budete neprimerane strádať, prípadne nebudete mať médium na zachytenie javov a ľudí vôkol vás. To posledné by ani príliš nevadilo - zážitky sú to najcennejšie, ale ak ste tak trochu autor a fotograf, bola by to chyba.

Všetko ostatné sa dá prinajhoršom niekde zohnať, zopár najdôležitejších vecí je však dobré mať predsa radšej z domu: dobré topánky, čo nerobia otlaky, zopár ponožiek (pokojne aj nepárny počet), spací vak, karimatku a stan (ak idete spávať do najkrajšieho hotela „Tisíc hviezdičiek“), obľúbenú lyžičku, obľúbený plechový hrnček (vhodný na varenie i pitie) a zápalky.

A notes s perom na zapisovanie príbehov. Prípadne - ako vraví urbánna legenda o sovietskych kozmonautoch - ceruzka funguje spoľahlivejšie.

Čelovka a baterky do nej tiež potešia. Spomínam si na príbeh zo Slovenského raja, keď sme bežali s narýchlo vyrobenými fakľami celou dolinou Tomášovskej Belej z Glackej poľany až po Tomášovský výhľad. Nebojte sa, nič sme nepodpálili. Len dvojica nocujúca priamo na chodníku (tiež očividne bez čelových lámp v batohu) má zo skupiny neandertálskych bežcov traumu možno až dodnes.

Do kategórie nevyhnutných vecí patria fľašky na vodu (pokojne plastové) a fakt, že je dobré si ich pri každom prameni po okraj naplniť – ďalší môžete stretnúť až zajtra. Ak nie ste priaznivcom prírodných ohníkov, zíde sa varič a plynová bomba.

Skutočnosť, že každé miesto treba po sebe zanechať čisté a upratané, azda netreba zdôrazňovať. Svet je totiž plný ľudí natoľko slabých, že z lesa nedokážu odniesť ani obal z napolitánky. To sa už okrajovo dotýkame kategórie jedlo, s ňou si ale musí poradiť každý sám – chutí je veľa. Ja by som volil „polystyrénové“ chlebíky, klobásku, tvrdé syry, paštétu, trošku oleja, nejaké omáčky, cestoviny a ryžu. A aspoň trochu červeného vína a kávu s práškovým mliečkom.

Naozaj som na nič nezabudol?
Za tieto slová ma skúsení skauti a zálesáci možno nebudú mať radi, no nožík ani „balíček prežitia“ v princípe nenosím. Môže za to moja nešikovnosť od detstva, ktorú mi pripomína množstvo jaziev a niekoľko necitlivých prstov na ruke i fakt, že lyžičkou sa ako-tak rezať dá (dokonca bezpečne), no nožíkom polievku nezjete.

Nechytajte sa za hlavu – chlieb sa dá predsa aj hrýzť a trhať. Nie je to možno pohodlné, ale ruky a zuby našťastie máme. Uznávam malý doplnok: kúsok pevného špagátika, ihla a niť sa zídu vždy.

A telefón?! Žiaľ, toto zariadenie s potenciálom ustavičného otravovania (a občasnej pomoci) sa stalo bežnou súčasťou života. Tak dobre. Ale tlačidlový a často vypnutý. So smartfónom ťažko zavoláte so skrehnutými prstami po páde do ľadového potoka.

Ale nie, vážne?!
Množstvo známych, ktorí oplývajú všemožným značkovým vybavením, sa mi často smeje. V poriadku, zima je iný príbeh a časy omrzlín v poltopánkach s mačkami i šliapania na skialpinistických lyžiach v padajúcich rifliach sú za nami, v minulom tisícročí entuziazmu kríženého s nerozvážnosťou.

V čase, keď je sneh a vonku poriadne pod nulou, je dobré mať kvalitnú vetrovku, nejakú tú vrstvu pod ňou a dobré nohavice. To všetko najlepšie z materiálov, aké neprepotíte. A ak áno, je lepšie sa okamžite prezliecť, než získať zápal pľúc. Tento milý a potrebný párový orgán sa vám za to poďakuje aj v čase mimo pôsobenia všeobjímajúceho strašiaka menom koronavírus.

A aj v lete je možno lepšie premoknúť a potom sa prezliecť, ako vyťahovať stále nejaký nový, zaručene nepremokavý diel oblečenia. Ale to je súkromný názor relatívne odolného človeka. Pochopili ste správne: pršiplášte ani dáždniky nevlastním. Nie je čas!

Napriek tomu, že je leto, ešte sa vrátim k obdobiam chladu: je dobré myslieť počas nich i na kvalitné rukavice a fakt, že je nevyhnutné udržiavať v teple i žily na zápästiach, miesta, kde sa krv najrýchlejšie ochladzuje. Istý „ujo Tibor“ na to kedysi vymyslel dokonca štrikované „zápästné úplety“. A, samozrejme, čiapka: najviac tepla uniká práve z premýšľajúcej časti nášho tela.

Drobnosti, ktoré potešia
Každý z nás má nejakú svoju malú, povolenú závislosť. Malé šachy v krabičke, „koťogo“ na varenie kávy, knihu alebo inú zdanlivo úplne nadbytočnú vec, osoh z ktorej ho ale poteší väčšmi než veci podstatnejšej kategórie. Vrchlík batoha je u mňa určený práve takýmto malichernostiam. Ich hmotnosť je v porovnaní s úžitkom napriek všetkému zanedbateľná.

Homo piger
Lenivosť a pohodlnosť sú naše prirodzené vlastnosti, akokoľvek by sme to popierali. Ale lenivosť sa nám môže i v maličkostiach vypomstiť. Komu by sa chcelo vytriasať kamienok z topánky či premiestniť do chrbta tlačiaci predmet v batohu? A predsa – oplatí sa! Lebo neskôr to môže bolieť viacej.

A sme pri ďalšej pomerne podstatnej veci: pri dlhých pochodoch sa často pridajú i nejaké tie odreniny. Najlepším liekom je opláchnutie čistou vodou a propolisová tinktúra, ktorú možno považovať za hlavný prostriedok malej prvej pomoci na vonkajšie i vnútorné použitie.

S duchovným rozmerom
Je už úplne na vás, či vo chvíli modlitieb uprednostníte vreckovú Bibliu, ruženec alebo kartičku s modlitbou zo svätého vrchu Athos, no čokoľvek z nich vám bude skvelým spoločníkom. To všetko ostatné je medzi nami a Pánom, v tichu a kráse ciest, ktorými sme ešte nekráčali.

Ako to? Veď máme i svoje obľúbené trasy. Ale aj s nimi je to ako s „vodami tej istej rieky“. Božia príroda a chvíle v nej sú prekrásne. Užite si ich do sýtosti z celej hĺbky duše!