Čas vyznať lásku

Možno ani tak nejde o to „čo robiť“, ale „ako myslieť“. To predovšetkým.

Infikovať si obranný systém svojej emocionality nájazdmi negatívnych myšlienok nikomu nepomôže, skôr naopak. Aj pre nás je aktuálna Ježišova otázka: „A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?“ (Mt 6, 27).

Môžeš celý deň špekulovať, čo bude, ak bude alebo nebude hento, a čo spravíš, ak sa stane tamto; akurát však premárniš deň. Ktosi múdry povedal: Ak tvoj problém nie je dosť veľký na to, aby si ho zakomponoval do modlitby, nie je dosť veľký ani na to, aby si sa ním trápil. 

Možno sa trápite, čo bude, ak jeden z vás alebo obaja prídete o prácu. Ak ste študenti, možno sa obávate návalu učiva a skúšok po tom, čo sa vrátite do školy. Možno ste mali konkrétne plány na najbližšie obdobie či leto; možno ste dokonca plánovali svadbu. Možno je tá svadba predo dvermi, zálohy zaplatené, hostia pozvaní – len tá istota, či sa bude môcť konať, akosi chýba. 

Stále však platí, že plakať nad rozliatym (ani lejúcim sa) mliekom nepomôže. Hej, racionálne to vieme, „bolesť srdca však zarmucuje ducha“ (Prís 15, 13).

Čo teda s tým? 
 

Deje sa to nie vám, ale pre vás
Je čas na radikálne vyznanie lásky - Bohu. On, len on, má byť na prvom mieste. 

Ako v bežnom vzťahu, tak aj v tom s Bohom sa môže stať, že obaja chcete niečo iné, že sa akosi neviete naladiť na jednu vlnu. Zatiaľ čo však u vás sa môže mýliť raz jeden, raz druhý, vo vzťahu s Bohom je to iné – on sa nikdy nemýli. Nie v tom zmysle, že si nevie uznať svoju chybu; ale skrátka preto, lebo je bezchybný.

A nielen to: „Ty však, Bože náš, si dobrý a si verný, si zhovievavý a všetko riadiš s milosrdenstvom“ (Múd 15, 1). Nemusíme sa báť, lebo „len chvíľku trvá jeho hnev, ale celý život jeho láskavosť. Podvečer je nám hosťom plač a radosť nad ránom“ (Ž 30, 6).

Zatiaľ nevieme, ako to dopadne; Boh však už áno. A máme istotu, že všetko, čo robí, robí pre nás; pre naše dobro. Možno to nebude podľa tvojich predstáv; ale možno to bude ešte lepšie. Nie ľahšie, ale lepšie. Ver, že „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28). 

Každá skúška váš vzťah môže v konečnom dôsledku posilniť. Ak ju pojmete ako výzvu, nie ako koniec sveta. Ktovie, možno práve píšete životnú kapitolu, o ktorej budú vaše vnúčatá chcieť počúvať stále dookola, a to so zatajeným dychom.

Možno práve absolvujete životnú skúšku, o ktorej si raz budete vravieť: „Ak sme zvládli toto, už zvládneme všetko.“ A to nikdy nie je na škodu. 

Krátke vyznania lásky
Môžeme sa spoločne so žalmistom uistiť: „Pane, ty poznáš každú moju túžbu; ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou“ (Ž 38, 10).

Môžeme mu spoločne so svätou Faustínou hovoriť: „Ježišu, dôverujem ti.“ 

Môžeme sa modliť Ježišovými slovami: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!" (Lk 22, 42). 

Môžeme všetko, čo prežívame, obetovať Bohu ako vlastné vyznanie lásky: „Bože, milujem ťa viac ako svoje plány. Verím, že hoci veci nevyzerajú dobre, ty si dobrý.“ 

Môžeme si spoločne s Dominikou Gurbaľovou spievať o tom, že najväčšou chválou je, ak Boha za Kráľa vyzná zlomené srdce.  

Môžeme si zo slov Písma spraviť strelné modlitby, krátke vyznania lásky, ktoré budeme hádzať ako kamienky do nebies, ako to v romantických filmoch robia mládenci pri oknách milej: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš“ (Gn 32, 27). „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). „I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou“ (Ž 23, 4). 

Môžeme všetok čas, ktorý nestrávime s milovanou osobou, stráviť s milovaným Bohom. Mať s ním niečo ako domáce „medové týždne“. Rozprávať sa s ním, spievať mu piesne chvály, tancovať s ním, hľadať nové spôsoby osobnej modlitby...

A na vlastnom živote zistiť, že Pán naozaj „otvára oči slepým, Pán dvíha skľúčených, Pán miluje spravodlivých“ (Ž 146, 8).