Cesta k informovanému, bezpečnejšiemu svetu

„Hlavným cieľom mediálnej výchovy na školách by malo byť budovanie mediálnej gramotnosti mladých,“ hovorí Marcela Beliánska. Podľa nej mediálne gramotný človek dokáže nad prichádzajúcim obsahom kriticky premýšľať, vyhodnotiť ho a poprípade odmietnuť. „Stáva sa tak zároveň odolnejším aj voči iným nástrahám online priestoru – od pofidérnych praktík predaja produktov až po manipulatívne výstupy niektorých populistických politikov či propagandu.“

PLUSY A MÍNUSY

 Rezignujúca výučba mediálnej výchovy na školách či v rodinách má za dôsledok, že mladí ľudia vstupujú do online priestoru bez akejkoľvek prípravy. Stretávajú sa tak s informačnými zdrojmi, ktoré vedia len ťažko rozlíšiť, a prichádzajú tiež do kontaktu s dezinformáciami, nenávisťou, extrémistickými ideami či influencermi, ktorí sa stávajú ich idolmi.

Porovnávanie sa s influencermi môže mať negatívne dôsledky. „V prípade dievčat ide napríklad o skreslené vnímanie vlastného tela či falošné ideály krásy, v prípade chlapcov je zasa problém s profilmi, ktoré šíria toxickú maskulinitu či podnecujú do mizogýnie.“

To, čo však Marcela Beliánska na dnešných mladých ľuďoch vyzdvihuje, sú pokročilé technické znalosti v oblasti médií a mediálnej technológie. „Narodili sa do online sveta, toto prostredie je pre nich veľmi prirodzené, dokážu pracovať s rôznymi aplikáciami či funkcionalitami a sú tiež schopní rýchlo sa učiť nové veci.“

Marcela Beliánska vedie interaktívne hodiny na rozvoj myslenia.

VZÁJOMNÁ DISKUSIA

Aby mladí ľudia nadobudli mediálnu gramotnosť, chodieva Marcela Beliánska vyučovať na základné a stredné školy, pričom obsah aj prístup prispôsobuje vekovej kategórii. Zatiaľ čo žiakom druhého ročníka na základnej škole predstavuje kyberšikanu, bezpečnosť na internete či digitálnu stopu, so staršími komunikuje o hoaxoch, dezinformáciách, manipulatívnych technikách, sociálnych sieťach a influenceroch.

Jej hodiny sú interaktívne, so žiakmi vedie diskusie, ktoré ich majú podnietiť vzájomne sa počúvať a vymieňať si skúsenosti. „Na prednáškach mám rada práve obojstrannosť komunikácie. Vďaka spätnej väzbe sa môžete veľa dozvedieť, nie je to len tak, že my starší máme učiť mladších – aj oni nás dokážu veľa naučiť a odovzdať nám svoj pohľad na danú tému či problém,“ zistila počas svojej praxe.

INÉ MOŽNOSTI VZDELÁVANIA

Nie každý má však šťastie zúčastniť sa na jej prednáškach, preto odporúča aj iné možnosti vzdelávania v oblasti mediálnej gramotnosti. Napríklad ide o tvorcov na sociálnych sieťach, ktorí vedú edukačné profily zamerané na kritické myslenie či mediálnu gramotnosť. Siahnuť sa dá vždy aj po odbornej literatúre, ale vždy to závisí od človeka, ako vynaloží so svojím časom a energiou.

PRE ŠTUDENTOV ŽURNALISTIKY

Do výučby mediálnej výchovy na stredných a základných školách zapája Marcela Beliánska aj svojich študentov žurnalistiky, ktorí sa prihlásili na predmet mediálna výchova pre žurnalistov.

Na tomto predmete majú štvrtáci možnosť získať vedomosti týkajúce sa tém a výučby mediálnej výchovy. „Na konci semestra sa vyberajú do terénu a  organizujú na slovenských stredných školách prednášky a workshopy zamerané na rozvoj mediálnej gramotnosti. Ohlasy sú veľmi pozitívne, či už na samotných školách, ale aj u študentov, ktorí prednášky viedli.“

Niektorí sa venujú ohlasovaniu mediálnej gramotnosti aj po absolvovaní predmetu. „Mediálna výchova jednu moju študentku nadchla natoľko, že sa po skončení štúdia rozhodla urobiť si pedagogické minimum a ísť učiť aj mediálnu výchovu. Ďalšia si vytvorila vlastný podcast, v ktorom rieši témy súvisiace s  médiami a mediálnou výchovou. Ide o podcast MediaPedia, ktorý pripravuje a moderuje Katarína Biskupičová.“

TOP TÉMY BUDÚCNOSTI

Jedna z hlavných tém blízkej budúcnosti bude podľa Marcely Beliánskej práve digitálna gramotnosť a bezpečnosť na internete. „S narastajúcim významom digitálnych technológií bude dôležité, aby deti aj dospelí mali vedomosti o tom, ako bezpečne používať internet či sociálne siete, ako chrániť svoje osobné údaje a ako rozpoznať online hrozby, ako sú phishing, hacking či kyberšikana.“

Taktiež netreba zabúdať na nástroje umelej inteligencie, ktoré môžu byť nápomocné, no aj škodlivé a zneužívané. „Napríklad na vytváranie a distribúciu takzvaných deepfakes – digitálne upravených multimediálnych súborov ako videá, obrázky alebo zvuky, ktoré využívajú umelú inteligenciu a strojové učenie na vytvorenie realisticky pôsobiacich, ale falošnéých zobrazení ľudí či udalostí.“

VZOROVÉ FÍNSKO

Preto je podľa Beliánskej dôležité, aby sa ľudia naučili rozpoznávať spoľahlivé zdroje od pochybných. Vzorom na  výučbu mediálnej výchovy na základných a stredných školách môže byť pre nás Fínsko, ktoré každoročne obsadí prvé miesto v Indexe mediálnej gramotnosti, ale aj Švédsko či Estónsko. Mediálna výchova na fínskych školách sa vyučuje interdisciplinárne – je integrovaná do rôznych predmetov a  jej sprostredkovateľmi sú učitelia, ktorých špeciálne vyškolia.

„Tieto krajiny ukazujú, že integrovaný, komplexný prístup k mediálnej výchove môže výrazne prispieť k rozvoju kritického myslenia a mediálnej gramotnosti mladých ľudí.“

STMELENIE SPOLOČNOSTI

Marcela Beliánska ďalej hovorí, že keď ľudia nadobudnú kritické myslenie a s ním súvisiace overovanie faktov i techniky argumentácie, je pravdepodobné, že dokážu viesť racionálnejšie a vecnejšie diskusie. „To môže znížiť emocionálne napätie a polarizáciu, pretože týmto spôsobom sa podporuje diskusia založená na faktoch a logických argumentoch, a nie na emóciách, ako je to, žiaľ, v súčasnosti aj v diskusiách v online priestore.“

Doktorandka si tiež všíma, že ďalšou z hlavných príčin polarizácie spoločnosti je šírenie dezinformácií. Preto je podľa nej pravdepodobné, že keď sa ľudia naučia rozpoznávať nepravdivé informácie, priepasť, ktorá je medzi nimi vytvorená, sa zúži. „Mediálna výchova tiež podporuje schopnosť pochopiť rôzne názory a pohľady. To môže viesť k zvýšeniu empatie medzi jednotlivcami s odlišnými názormi a zníženiu stereotypov a predsudkov.“

Preto chce Marcela Beliánska povzbudiť každého, aby sa chcel vzdelávať v oblasti mediálnej gramotnosti a  kritického myslenia. „Investícia do mediálnej výchovy je investícia do budúcnosti. Je to cesta, ktorá nás vedie k informovanejšiemu a bezpečnejšiemu svetu,“ dodáva na záver.