Chcem pomôcť mladým stretnúť sa s Bohom Otcom

Stali ste sa magistrom saleziánskych novicov. Čo to pre vás znamená? Aké úlohy pred vami stoja?

Ako nám Ježiš zjavoval Boha ako Otca a vovádzal nás do vzťahu s ním, tak je úlohou magistra pomôcť novicovi objaviť a spoznať tvár Boha Otca, ktorý povoláva. To povolanie nie je hneď evidentné a jasné vo všetkých smeroch. Evidentné je povolanie k životu, lebo sme tu.

Niektorí dostali dar viery – to je ďalší krok. Ale Boh povoláva predovšetkým k svätosti – a to všetkých. V Knihe Levitikus sám hovorí: „Buďte svätí, lebo ja som svätý!“ (Lv 11, 44). Volá nás byť veľmi blízko, čo znamená mať s ním vzťah ako s osobným Bohom a deliť sa s ním o spoločný život.

Tento proces alebo cesta prechádza tiež špecifickým povolaním ako manželstvo, kňazstvo, zasvätený život či iná životná situácia. Preto mladým ľuďom ponúkame, aby uvažovali, rozlišovali a modlili sa, a tak objavili svoj život ako povolanie. Nie je dôležité ísť ako väčšina, lebo väčšina nie je dôvod.

Dôvodom je osobné stretnutie s Bohom Otcom, ktorý povoláva a ponúka rozmanité cesty k nemu. Ak teda hovoríme o saleziánskom novicovi, tak rozlišuje s pomocou magistra a komunity, či je povolaný žiť saleziánskym zasväteným štýlom.

Táto úloha je pre vás určite veľkou zmenou. Ako ju vnímate?

O zásadnú zmenu nejde, pretože cesta s Bohom, na ktorú ma povolal, sa nijako nemení. Skôr sa na isté obdobie mení úloha alebo poslanie, ktoré mi zveril. Väčšinu saleziánskeho života som prežil v prvej línii medzi mladými, takže je to istá zmena pôsobiť viac dovnútra.

Prijal som ju skôr ako výzvu, pretože som mal predstavu pokračovať ako predtým – v prvej línii.

Vašou „prvou líniou“ sú od septembra novici. Koľko ich je?

Sú to dvaja novici. Juraj je zo Slovenska a Oleh pochádza z Ukrajiny. Noviciát sa oficiálne začal 7. septembra.

V septembri teda títo mladí muži začali novú životnú etapu. Ako vyzerá bežný deň novica?

Deň je nastavený tak, aby sa rozvíjal človek ako celok. Dôležitý je čas na spoločnú aj osobnú modlitbu. Každý deň je škola, kde sa vyučuje niečo z teológie, liturgie, zo spirituality ako takej, taktiež zo saleziánskej spirituality, o osobe dona Bosca a taliančina.

Počas dňa je, samozrejme, priestor aj na osobné štúdium. Podstatná je tiež manuálna práca, šport a starostlivosť o dom.

V zásade ide o umenie naučiť sa žiť tak, že aj naoko banálna vec, ako napríklad zametanie chodby, je v skutočnosti duchovným životom a výzvou stavať sa k tejto činnosti s rešpektom, úctou a prikladať jej dôležitosť. 

Na snímke sú zľava: provinciál saleziánov na Slovensku Peter Timko, novic Juraj, magister Martin Kačmáry, novic Oleh, provinciál saleziánov na Ukrajine otec Michajlo. Snímka: archív –MK–

Záujem o zasvätený život upadá, čo vidieť aj na vašej reholi. Boli roky, keď do noviciátu nastúpilo omnoho viac mladých chlapcov. V čom vidíte príčinu?

Závisí to od toho, čo je meradlom úpadku. Ak kvantita, tak upadá. Ale nie som si istý, či tento spôsob uvažovania preferuje aj Boh v Biblii, pretože nebol veľmi nadšený, keď kráľ Dávid spočítaval svoju silu. Takže z Božej strany ponuka na zasvätený život určite nezmizla.

A myslím si, že ani štýl sa nezmenil. Kým poslal Gedeona bojovať, poriadne mu zoštíhlil vojsko, aby bolo jasné, že ide o Boží zápas. Tak je to v zásade aj so zasväteným životom. Počty nie sú smerodajné. Ide skôr o to, či osoby, ktoré sú povolané, žijú autenticky.

A to je často kameňom úrazu, z ktorého pochádza pochybné svedectvo. Určite aj toto prispieva k nedôveryhodnosti. Problémom tiež je, že Ježiš hovoril o úzkej ceste, a to sa štandardne dnes nenosí. Takže prijať život ako povolanie akýmkoľvek spôsobom je dnešnej kultúre cudzie.

No láska len na isté obdobie nikdy láskou nebola. Skutočná láska trvá a k nej sme povolaní. Čiže príčina je skôr v kríze hodnôt a v kríze urobiť rozhodnutie, ktoré niečo stojí a trvá.

Tento školský rok bude teda pre vás prvým na novom poli. Máte nejakú víziu, priority, s ktorými doň vstupujete?

Keďže som dlhší čas nepôsobil v oblasti formácie, tak sa zoznamujem so situáciou a pripravujeme s komunitou plán, obsah a spôsob. Prioritou je, aby pre novica bolo obdobie noviciátu časom, keď by mal reálnu možnosť začať žiť saleziánskym rehoľným životom, rozlišovať svoje povolanie a motivácie.

Pre nás saleziánov je prioritou byť znamením a nositeľom Božej lásky voči mladým, najmä tým najchudobnejším. Boh Otec nás povolal, aby sme žili evanjelium týmto spôsobom, čo je stále aktuálne, pretože láska je stále aktuálna.

Naša generálna kapitula (zhromaždenie saleziánov z celého sveta raz za šesť rokov, kde sa volí aj hlavný predstavený saleziánov) ponúkla otázku: Akého saleziána potrebujú dnešní mladí?

Jej konsenzus by sa dal zhrnúť slovami, že je to salezián, ktorého posiela Boh Otec, takže on je na počiatku povolania a misie. Je to salezián, ktorý je prítomný medzi mladými, teda nepozerá sa od zeleného stola, ale zdieľa s nimi život a ako Ježiš kráča s nimi doslova po prašných cestách.

A nakoniec je to salezián, ktorý nie je osamelý hrdina, ale člen spoločenstva, takže ak nefunguje komunita alebo spolupráca s laikmi okolo ich diel, nefunguje ani evanjeliové: Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene (porov. Mt 18, 20). Takto by sa dali zosyntetizovať priority, ktoré v najbližšom období chceme premieňať na drobné.

Stojíte nepochybne pred zodpovednou úlohou. Čo bude pre vás najťažšie?

Článok v našich stanovách o magistrovi novicov hovorí o vlastnostiach, ktoré podľa mňa presahujú každého človeka. Preto na druhej strane dávajú najavo, že to nie je o schopnostiach a šikovnosti, ale o otvorenosti Duchu Svätému.

Nerád by som sa postavil medzi Boha a človeka a takpovediac zacláňal. Skôr je mojou úlohou sprevádzať a pomôcť k stretnutiu s Bohom. To je zároveň aj najťažšie, lebo schémy, ktoré nadobúdame počas života, sú často príjemným a pohodlným únikom.

Môžem dospieť do bodu, že už tomu rozumiem a viem, ako Boh pôsobí. A vtedy to začína byť nebezpečné.

Ale sprevádzať životom mladých ľudí je určite aj krásne.

Áno, na druhej strane je veľmi fascinujúce vidieť zblízka, ako Boh pôsobí v živote človeka.

Poďme k vášmu noviciátu. Spomínate si s odstupom času na toto obdobie? Aké spomienky vám ostali?

O rok budeme mať s mojimi spolunovicmi 25 rokov od prvých sľubov. Boli sme živá partia mladých ľudí.

Pamätám sa, že to bolo o hĺbke v zmysle spoznávania povolania a o radosti v zmysle komunity, ktorú sme tvorili. A tiež sa pamätám, ako mi vtedajší magister pri jednom rozhovore povedal, že otázka nie je, či sa stanem saleziánom, ale či budem svätým saleziánom.

Pred niekoľkými týždňami sa skončilo leto, čas dovoleniek a zážitkov. Podelíte sa o nejaký?

Keď som prišiel koncom júna zo štúdií, bol som na operácii kolena. Takže som väčšinu leta preležal alebo strávil rehabilitáciou.

Najväčším zážitkom bola pre mňa starostlivosť mojich rodičov, ktorí mi po operácii sprostredkovali veľmi rukolapne blízkosť Boha cez ich skutky a obetavosť. Taktiež ma veľmi potešilo, že mnohí moji priatelia sa zastavili na kus reči, a tak sa u nás stále striedalo veľa ľudí.

Snímka: archív –MK

Po rokoch ste sa vrátili do Popradu, do mesta, ktoré lemujú Vysoké Tatry. Aký je váš vzťah k horám?

Keďže veľmi rád lyžujem alebo chodím na skialp, tak som na otázku priateľov z Talianska, aké sú moje sny do budúcnosti, odpovedal: duchovná starostlivosť o turistov na zjazdovkách. (Smiech.) A Pán Boh asi načúval. (Smiech.)

Mám veľmi rád hory a Tatry. Okno z mojej izby smeruje práve k nim, takže každé ráno ich vidím v inej podobe. A ten výhľad je fascinujúci.

Čo ešte patrí k vašim záľubám?

Vo všeobecnosti veľmi rád športujem, teraz hlavne bicyklujem v  rámci rehabilitácie. Rád hrám na gitare alebo počúvam hudbu. A taktiež veľmi rád čítam.