Cieľom jej kníh je ukázať mladým cestu

Kedy ste v sebe objavili talent na písanie? 
Ani neviem. Rada som písala už na základnej škole, no nikdy som to nepokladala za talent. Robila som iba to, čo ma bavilo, až kým to neprerástlo do práce, ktorá ma živí.

Do roly spisovateľky ste sa vložili naplno. Čo vám táto práca dáva? 
Nové obzory; nové životy, ktoré prežívam prostredníctvom knižných postáv; zdokonaľovanie sa v rodnom jazyku a v neposlednom rade úzky kontakt s mládežou. 

Zaujímalo by nás, odkiaľ čerpáte námety - zakladajú sa vaše príbehy na realite alebo sú skôr výsledkom predstavivosti?
Inšpiráciou je pre mňa život. Každá moja kniha ho odzrkadľuje, do každej vkladám kus seba i toho, ako vnímam svet. Príbehy aj postavy sú však vymyslené, nikdy nepíšem o nikom zo svojich blízkych, hoci často sa aj ľudia z môjho okolia stotožňujú s rôznymi postavami a situáciami v knihách. 

Kedy a ktorou knižkou ste debutovali? 
Mala som dvadsaťosem rokov a bola som práve na materskej dovolenke s mladším synom. Potrebovala som popri starostlivosti o deti a domácnosť robiť aj niečo tvorivé, pretože ma stereotyp ubíjal. Keď deti večer spali a manžel bol v práci, pritiahlo ma to späť k písaniu. Intuitívne som vzala do rúk zošit a pero a začala som sa venovať opäť tomu, čo som mala počas štúdia tak rada. A vznikla prvá kniha s názvom O lásku sa neprosí, v ktorej je hlavným posolstvom potreba komunikácie. Neplánovala som, že budem písať beletriu, ale asi to tak malo byť. Verím, že je to moja cesta.

Koľko kníh máte k dnešnému dňu na konte? Ktoré by ste odporúčali mladým?
Doteraz mi vyšlo pätnásť kníh, z toho päť bolo preložených do češtiny. Čitateľmi najobľúbenejšia je Drž ma, keď padám, ktorá je o silnom súrodeneckom pute. Veľkú priazeň si získala Láska z ulice, ktorá v marci vyjde v druhom vydaní. Čitateľky si jej reedíciu doslova vydrankali. Kniha Len to nikomu nepovedz sa zaoberá stále aktuálnym a pomerne rozšíreným problémom šikany a kyberšikany medzi mladými. Mojou najnovšou knihou je Spolu to zvládneme a podľa hodnotenia čitateľov nesie spomedzi mojich príbehov najsilnejší odkaz pre mladé dievčatá.

Aký je podľa vás vzťah dnešných mladých ľudí ku knihám?
Nemyslím si, že by neradi čítali. Práve naopak. Stretávam sa s množstvom knihomoľov v tínedžerskom veku. O obľube kníh medzi mládežou svedčí i stále rastúci počet knižných blogov a recenzentov. Ak si ku knihám niekto nenašiel cestu, problém môže byť v nevhodne zvolenej literatúre, s ktorou sa doteraz stretol. Ponúknime mladým príbehy o aktuálnych témach a z prostredia, ktoré im je blízke – v tom vidím spôsob, ako zvýšiť záujem tínedžerov o knihy. 

A čo s tými, ktorí si cestu ku knihám doteraz nenašli? Ako by ste ich motivovali?
Dôvodov je mnoho, napríklad rozvíjanie fantázie, slovnej zásoby, získavanie informácií, oddych od skutočného sveta, zmysluplné trávenie voľného času. Ako veľký prínos vnímam aj venovanie sa témam, ktoré mladých zaujímajú a o ktorých sa často nemajú s kým porozprávať, prípadne o ktorých sa hanbia hovoriť. Cez príbehy a konanie knižných postáv im môžeme ukázať, aké následky máva určitý druh správania a ako sa dajú riešiť rozličné problémy. V súčasnosti pripravujeme projekt o skutočných príbehoch slovenských tínedžerov, cez ktorý chceme deťom ukázať, ako sa možno popasovať s problémami, že je dobré bojovať za svoje miesto vo svete a nevzdať sa. Projekt bude okrem kníh zahŕňať aj besedy a intenzívnu komunikáciu s tínedžermi. Cieľom každej mojej knihy je nielen priniesť príbeh, ale ním aj pomôcť a ukázať cestu, ak niekto tápe v tme. 

Kniha Drž ma, keď padám vám priniesla nemalý úspech. O čom je? 
Drž ma, keď padám je román pre mládež, ktorý pravdivo a bez príkras opisuje realitu mnohých tínedžerov. Zložila som si ružové okuliare a písala o tom, čo sa deje v nejednej rodine. Príbeh je o tínedžerke Katke, ktorá sa snaží za každú cenu udržať súrodencov pokope. Pred úradmi i v škole tají, že jej otec je alkoholik, ktorý svojim deťom denne ubližuje a nestará sa o ich potreby. Katka to robí preto, aby ich nerozdelili do detských domovov. Celým príbehom sa tiahne i romantická linka a opisuje prvú lásku v jej najčistejšej podobe. Knižkou som chcela hlavne vzbudiť záujem mladých o svoje okolie a zbaviť ich predsudkov. Ak sa totiž niekto správa netypicky, jeho dôvody môžu byť rôzne – napríklad zlá situácia v rodine, s ktorou si nevie sám poradiť.   

Na čom pracujete teraz? Kedy bude na svete ďalšia knižka?
Ako som už spomínala, v marci mi vyjde druhé vydanie dievčenského románu Láska z ulice. Okrem toho teraz pracujem na viacerých projektoch naraz - ako vždy. Mám rozpísaný rukopis o dievčati z rozvedenej rodiny, tiež dávam dokopy voľné pokračovanie knihy Drž ma, keď padám, ktoré by malo vyjsť na jeseň tohto roku. 

Ako manžel a synovia hodnotia vaše knihy?
Podporujú ma, chodia so mnou na besedy a trpia mi dlhé hodiny za počítačom, keď mi horí termín. 

Čomu sa venujete, ak práve nepíšete? 
Keď nepíšem, venujem sa v prvom rade rodine. Okrem toho rada cestujem a spoznávam iné kultúry. Chodím často do kina, do prírody, spoločne s mužom a deťmi sa venujeme turistike, chlapci aj spoločenskému tancu, takže často trávime víkendy na súťažiach. Veľa čítam, pozerám filmy, maľujem, varím a pečiem... Snažím sa naplno využiť každý deň, ktorý mi bol daný, a nepremárniť ani minútu. Život je príliš krátky na to, aby som hodiny nečinne sedela na gauči.