Cirkev potrebuje váš elán, odkazuje pápež mladým

Posynodálna apoštolská exhortácia Christus vivit (Kristus žije) vyšla 2. apríla vo vatikánskom Tlačovom stredisku. Pápež ju podpísal 25. marca v Lorete, v domčeku Svätej rodiny. Františkov text nadväzuje na minuloročnú synodu o mladých, viere a rozlišovaní povolania.
Mária Bilá 05.05.2019
Cirkev potrebuje váš elán, odkazuje pápež mladým

Podľa pápeža byť mladý neznamená hľadať chvíľkové potešenia. Mladosť "musí byť časom veľkodušného darovania sa, úprimnej obety," píše pápež František. / Ilustračná snímka: www.istockphoto.com


Exhortácia obsahuje 299 bodov a pápež ju otvára týmito slovami: „Kristus žije. On je našou nádejou i tou najkrajšou mladosťou tohto sveta. Všetko, čoho sa on dotkne, sa stáva mladým, stáva sa novým, napĺňa sa životom. Preto prvé slová, s ktorými sa chcem obrátiť na každého mladého kresťana, sú: On žije a chce, aby si bol živý!“

Pozrite si spolu s nami prierez prvými štyrmi z deviatich kapitol.

 

Vek nie je privilégium

Prvá kapitola sa nazýva Čo hovorí Božie slovo o mladých? Môžeme v nej nájsť aj tieto slová: „Všimnime si, že Ježišovi sa nepáčilo, keď dospelí hľadeli na tých najmladších s opovrhnutím alebo ich držali despoticky vo svojich službách. Naopak, žiadal: ‚Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší’ (Lk 22, 26). Pre neho vek nepredstavoval privilégium a to, že niekto mal menej rokov neznamenalo, že má menšiu hodnotu“ (ChV 14).

 

Ježiš nebol divný ani osamelý

Ako píše pápež František v druhej kapitole Ježiš Kristus vždy mladý, nesmieme si myslieť, že „Ježiš bol osamelým adolescentom alebo takým mladým, ktorý myslí len na seba. Jeho vzťah s ľuďmi bol vzťahom mladého človeka, ktorý sa podieľa na celom živote rodiny, dobre zaradenej do života v dedine“, „nikto ho nepovažoval za divného či oddeleného od ostatných“ (ChV 28). Pastorácia mládeže preto nesmie „izolovať mladých od rodiny a sveta alebo z nich robiť vyselektovanú menšinu, uchránenú od každej nákazy“. Potrebujeme, naopak, „projekty, ktoré by ich posilnili, sprevádzali a nasmerovali k stretnutiu s druhými, k veľkodušnej službe, misii“ (ChV 30).

Za vzory pápež ponúka Máriu – dievča z Nazaretu, ako aj viacerých mladých svätcov, medzi ktorými figurujú Šebastián, František z Assisi, Jana z Arku, Kateri Tekakwitha, Dominik Savio či Terézia z Lisieux. Pápež nezabudol ani na blahoslavených mladých: Zefyrín Namuncurá, mučeník Anrdrew Phu Yen, Isidoro Bakanja, Pier Giorgio Frassati, Marcel Callo či bl. Chiara Badano – aj týchto si môžeme zobrať za vzory.

 

Čas darovania sa

V tretej kapitole Vy ste Božie teraz Svätý Otec pozýva k tomu, aby sme problematiku mladých zbytočne negeneralizovali, pretože „existuje pluralita svetov mladých“ (ChV 68). Ako príklad mladým uvádza Svätý Otec okrem iných aj ich rovesníka, Božieho služobníka Carla Acutisa, Taliana, ktorý zomrel v roku 2006 ako 15-ročný a bol expertom v oblasti počítačov a komunikácií. Technológie vedel využívať na šírenie evanjelia a nenechal sa nimi zotročiť.

„Byť mladý neznamená len vyhľadávať chvíľkové potešenia a povrchné úspechy. Nato, aby mladosť uskutočnila svoj cieľ v priebehu života, musí byť časom veľkodušného darovania sa, úprimnej obety“ (ChV 108).

 

Pretože ťa miluje

Vo štvrtej kapitole Veľká novina pre všetkých mladých pápež mladým ohlasuje tri veľké pravdy.

Prvá: „Boh ťa miluje, nikdy o tom nepochybuj“ (ChV 112). Vysvetľuje, že pamäť nebeského Otca „nie je ako nejaký harddisk, ktorý zapisuje a archivuje všetky naše dáta. Jeho pamäť je nežným srdcom súcitu, ktoré sa raduje z definitívneho vymazania každej našej stopy zla... Pretože ťa miluje“ (ChV 115).

Druhou pravdou je spása v Ježišovi Kristovi: „Kristus ťa zachraňuje.“

A napokon tretia veľká pravda znie: „On žije!“

Podľa pápeža „treba to mať na pamäti... pretože nám hrozí, že Krista budeme brať len ako dobrý príklad minulosti, ako nejakú spomienku, ako niekoho, kto nás zachránil pred dvetisíc rokmi. Toto by nám neslúžilo na nič, zanechalo by nás to rovnakými, akými sme boli predtým, nevyslobodilo by nás to“ (ChV 124).

 

Rád vás uvidím bežať

Posynodálnu apoštolskú exhortáciu Christus vivit uzavrel pápež František týmto záverečným odkazom: „Drahí mladí, rád vás uvidím bežať rýchlejšie než ten, kto je pomalý a ustráchaný. Bežte priťahovaní tou Tvárou, tak veľmi milovanou, ktorej sa klaniame vo svätej Eucharistii a ktorú rozpoznávame v tele trpiaceho brata... Cirkev potrebuje váš elán, vaše intuície, vašu vieru... A keď dorazíte tam, kam sme my ešte nedospeli, majte trpezlivosť na nás počkať“(ChV 299).
Výťah z ďalších piatich kapitol si môžeš prečítať v ďalšom čísle KN.

Slovenský preklad celého dokumentu chystá Spolok svätého Vojtecha.