Čo by mala o sebe vedieť každá žena
„Mať úlohu v Božom príbehu“ znie pre mnohé z nás asi ako „naložím na teba ďalších x povinností“. Tu však ide o niečo viac; o niečo iné. O vzťah.
Milovaná
Ježiša môžeme v Písme spoznať cez rôzne obrazy; a jeden z najkrajších je asi obraz ženícha. Chápeš to?
Boh sa o teba neuchádza ako vladár, ktorý potrebuje ďalšiu slúžku, či ako tyran, ktorý zo života spravil akési koloseum, kde kruto bojuješ o svoju večnosť a on na to pozerá ako divák.
Tento mocný, najmocnejší vládca prichádza ako... Ženích.
Ženích, ktorý sa obetoval za Cirkev – svoju nevestu. Ženích, ktorý je ňou očarený napriek jej chybám a pádom. Ženích, ktorý ju chce chrániť pred zlým duchom. Ženích, ktorý s ňou chce stráviť celú večnosť. Ženích, ktorý ťa miluje viac, ako najromantickejší knižný či filmový hrdina svoju vyvolenú.
Chce byť láskou tvojho života, tak ako si ty láskou toho jeho.
Vraj Ježiš by umrel aj za jediného človeka. Všetko svoje utrpenie by podstúpil aj pre jednu jedinú osobu.
Pre teba.
Dobrodružstvo
Ste v tom spolu.
Keď sa cítiš slabá, ponúka ti svoju moc. Keď sa cítiš zmätená, ponúka ti svoju múdrosť. Keď sa cítiš vinná, ponúka ti svoje milosrdenstvo. Keď sa cítiš smutná, ponúka ti svoju radosť. Keď sa cítiš bezcenná, ponúka ti svoju lásku.
Používa rôzne okolnosti a spôsoby, aby si ťa získal. Posiela ti do cesty ľudí, cez ktorých môžeš zažívať jeho milosrdenstvo – alebo cez ktorých sa môžeš učiť ho ponúkať.
Chce z tvojho života spraviť nádherný príbeh lásky – svojej lásky k tebe a tvojej lásky k iným.
Síce ako spieva Coldplay „nobody said it was easy“ (nikto nepovedal, že to bude ľahké), nie je to však nemožné, lebo on je trpezlivý, láskavý a nikdy ho neunaví pomáhať ti.
Nie si komparz. Si preňho hlavná postava.
Odhaľovanie
„Ako skeptici žiadajú Boha, aby im zjavil svoju slávu a nádheru, len aby dokázal, že je, tak aj moderná kultúra ženu žiada: Ak je tvoje telo také krásne, ukáž sa,“ píše Jason Evert.
A dodáva, že ak žena ukáže priveľa, neodhalí svoju pravú hodnotu; bude odvádzať pozornosť od toho, čo je naozaj dôležité.
Žena sama sebou, svojou podstatou priťahuje a privádza k úžasu – a to môže využiť na to, aby priviedla k Bohu.
Nepotrebuješ sa odhaliť, aby si zaujala – zaujmeš práve ako „tajomstvo“, ktoré je potrebné odhaliť.
Nech ti kruté slová či ľahostajnosť iných ublížili akokoľvek, bol to len útok zlého ducha, ktorý si uvedomuje, aký by bol slabý, keby si zistila, aká mocná môže byť tvoja krása.
Tvoja cudná krehkosť spojená s nežným úsmevom, jemným vystupovaním a milosrdným srdcom sú takým jasným a hlasným „vábením do neba“, až sa nemožno čudovať, ak ti chce diabol tieto dary vziať, ideálne zničiť.
Vzťahy
Ako muž je hlavou, tak ty si srdcom. Tvoja schopnosť vytvárať a udržiavať vzťahy je ako predĺžená ruka Boha, ktorý túži po tom, aby sme tvorili spoločenstvo.
Svet pekných a dobrých vzťahov, v ktorých nie je miesto pre týranie, ponižovanie, intrigy a osamelosť nie je len tvojím snom, ale aj jeho.
V Božej optike a pláne si akiste nemala byť odstrkovaná, prehliadaná, vysmievaná, zneužitá.
Túži zahojiť tvoje srdce z rán, ktoré si utŕžila od iných – a spraviť ťa tou, ktorá bude vedieť pofúkať, obviazať a ošetriť rany iných.
Krásny svet plný dobrých ľudí môže byť; a ty môžeš byť jednou z tých, ktorá ho pomáha tvoriť.
Krásna
Nie si omyl ani hračka prírody. Tvoja krása možno nezapadne do šablóny módnych trendov, to však neznamená, že nie je.
Už jeden úprimný úsmev šťastnej ženy môže zmeniť svet (alebo aspoň deň či náladu).
To, čo ti Boh nadelil, môžeš ešte „vyšperkovať“. Nie v podobe drahých doplnkov či kozmetických zákrokov, ale skôr kultiváciou svojich spôsobov (ladnosť, jemnosť) či šatníka.
Ako píše Jozef Domin: „Podobne ako umenie prípravy pokrmov a kultúra ich konzumácie nás umenie a krása obliekania odlišuje od zvierat. Každá žena je teda dvojnásobným umeleckým dielom. Je umeleckým dielom Stvoriteľa a zároveň umeleckým dielom samej seba. Je len na nej, či zo seba vytvorí gýč, napodobeninu zvieraťa alebo krásnu architektúru módy a elegancie.“
Nie si domáci spotrebič
Možno sú udalosti, keď si žena viac uvedomuje svoju krásu (ples, návšteva divadla či iné príležitosti, kde sa môže „vyfintiť“), mnohé z nás sa však v každodennej realite cítia skôr ako „domáci spotrebič“.
Väčšina žien asi chce ľuďom okolo seba poslúžiť, ale nechce, aby pre nich bola ako slúžka.
Dá sa aj uprostred každodenných povinností cítiť milovaná a výnimočná, keď nám to iní nedávajú najavo?
Možno uplatňovanie týchto jedoduchých tipov pomôže vnímať samu seba ako „ženu hodnú boja“ (citované z piesne Simy Martausovej Nenahraditeľná) i uprostred malých každodenných bojov. Možno o to je dôležitejšie denne sa priblížiť k zdroju všetkej radosti a krásy.
Keď si každý deň nájdeš čas na osobnú modlitbu (nie na recitačné cvičenia), bude to ako načerpanie z prameňa „živej vody“.
Tu nejde o to „odmodliť sa ďalší ruženec“ s viac či menej úspešne potláčaným pocitom „ale kedy to mám stihnúť“, ktorý robí z modlitby „ďalšiu položku na zozname“.
Tu ide o živý, osobný kontakt s Láskou, ktorá ťa chce ohriať, posilniť, povzbudiť.
Sám Ježiš nás pozýva: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28). Nevraví: „Poďte ku mne všetci, ktorým vždy všetko vychádza“ alebo „Poďte ku mne všetci, ktorí práve máte čas a už ani neviete čo od nudy“.
Čas strávený s Bohom ťa môže uspokojiť viac než televízny maratón, surfovanie na internete či iné banálnosti, pri ktorých si chceme oddýchnuť. „Čo vážite striebro za to, čo nie je chlieb, a svoju robotu za to, čo nesýti? Počúvajte ma a budete jesť dobroty, v hojnosti sa bude kochať vaša duša“ (Iz 55, 2).
Exorcista Elias Vella tvrdí, že vynechať osobnú modlitbu je podobné, ako keby pani prikázala pred návštevou upratať slúžke obývačku, ale tá by si povedala: „Urobím panej radosť; urobím viac. Upracem celý dom.“ A ako keby tá slúžka naozaj upratala celý dom, ale, aká smola, do času návštevy práve obývačku nestihla. Pochváli ju pani?
Človek nežije preto, aby pil a jedol; musí však piť a jesť, ak chce žiť. Podobne v duchovnom živote – nežijeme preto, aby sme sa modlili, musíme sa však modliť, aby sme získali silu do života.
Ak sme teda ako „ako vyschnutá, pustá zem bez vody“ (Ž 63, 2), poďme za Ježišom, ktorý ubezpečuje: „Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody“ (Zjv 21, 6).
S vedomím, že sme Bohom milovaní, sa ľahšie ide tam, kde milovaní nie sme (alebo sa nám to aspoň neprejavuje). Ak poznáme svoju hodnotu v Božích očiach, nezlomia nás tak ľahko a rýchlo pohľady tých, ktorí ju nevidia.
Sme Božie dcéry. Dajme sa teda aj dnes objať a poláskať naším Otcom. Vypočuť si jeho uistenia, rady, usmernenia. Nedajme si vziať čas a vzťah s ním.
A vyschnutá zem opäť zakvitne.