Čo ma o Božej láske naučilo zaľúbenie

Možno to poznáš. Motýle v bruchu, rozžiarené oči, hlava v oblakoch, trochu ružovejší pohľad na toho druhého a vlastne aj na celý svet. Prípadne zredukovanie sveta na objekt tvojho záujmu. 

Nie vždy musí byť náš záujem opätovaný, nie vždy musí zaľúbenie prerásť do skutočnej lásky a nie vždy po ňom ostanú len pekné a hrejivé spomienky. 

Bolo by však škoda nevyťažiť z takej silnej emócie, akou zaľúbenie je, niečo aj pre svoj duchovný život.

A hoci naše pokusy ľúbiť sú často naozaj len pokusy, možno si aj ty vďaka zaľúbeniu, ktoré pociťuješ, budeš vedieť lepšie predstaviť, čo Boh cíti, keď sa díva na teba. 

Zaujímaš ho
Zažil/a si ten stav, keď sa snažíš o človeku, do ktorého si sa zaľúbil/a zistiť úplne všetko? Od známych, na internete, sociálnych sieťach? Že je pre teba dôležitý aj ten najmenší detail o ňom? Keď dychtivo počúvaš každé jeho slovo a zaujíma ťa každý jeho názor, každá spomienka, každý plán? Alebo tú fázu, keď už toho druhého poznáš tak, že vieš aj z nepatrných náznakoch vytušiť, čo si myslí, ako sa cíti, čo by chcel povedať? 

Nie je krásne si predstaviť, že rovnako intenzívne sa o teba zaujíma aj Boh? 

„Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe. Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku“ (Ž 139, 1 - 4).

Si preňho na prvom mieste
Možno to tiež poznáš – ako ťažko sa ti v stave zaľúbenia sústredí na čokoľvek iné; myšlienky ti blúdia k tomu, koho si obľúbilo tvoje srdce. Niekedy sa ti možno ani nechce jesť. Hocijaký plán by si zmenil, aby si mohla/mohol byť s ním/s ňou. V tvojom srdci má čestný piedestál. 

Nie je krásne si predstaviť, že aj ty si pre Boha priorita? 

„Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem, vydám ľudí namiesto teba a národy za tvoj život“ (Iz 43, 4).

Dal by ti všetko na svete
Zaľúbený človek je ochotný do svojej lásky investovať – energiu, čas, pozornosť, peniaze. Je akoby citlivejší na potreby a jazyk lásky toho druhého a chcel by mu zniesť aj modré z neba. Jeho potreby sa preňho dokonca stávajú v istom zmysle dôležitejšími ako vlastné. 

Nie je krásne si predstaviť, že aj Boh ťa rád obdarúva? Nie je krásne začať si všímať, koľko ľudí, zážitkov, jedla, pekných slov (a vôbec všetkého, čo obyčajne zvykneme nazývať „maličkosti“ a zabúdame na to, že sú to veľké Božie dary) ti každodenne daruje ako prejav svojej lásky? 

„Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem“ (Ž 2, 8). 

„Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7, 7).

Chce byť stále s tebou 
Ako pekne vysvetľoval Albert Einstein laikom teóriu relativity - minúta na rozpálenej peci nám pripadá ako hodina, a hodina s milovanou osobou ako minúta. Možno aj tebe uteká čas s tvojou láskou akosi rýchlo. Hodiny s ňou sú minútami a hodiny bez nej celými vekmi. Najradšej by si bol/a stále s ňou/ním. Teraz, ale aj potom; najlepšie navždy. 

Nie je krásne predstaviť si, že aj Boh chce byť s tebou v každej chvíli tvojho života – a navždy? 

„Nik ti nebude môcť odolať po všetky dni tvojho života. Ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou. Nenechám ťa bez pomoci, ani ťa neopustím“ (Joz 1, 5).

„Veď Boh povedal: Nezanechám ťa, ani ťa neopustím“ (Hebr 13, 5). 

Je ochotný ti odpustiť 
Niektorí sú v stave zaľúbenia slepí, hluchí. Svojho vyvoleného či vyvolenú si idealizujú a môže byť pre nich veľkou ranou, keď im nejako (možno aj nevedome) ublíži. Práve aj schopnosť odpúšťať preveruje úprimnosť našej lásky. Skutočne zaľúbený je ochotný preniesť sa cez maličkosti, dokonca odpustiť aj väčšie chyby. Ten druhý mu za to, skrátka, stojí. 

Nie je krásne vedieť, že aj Boh je pre lásku k nám ochotný prijať našu ľútosť, odpustiť nám a tešiť sa, že všetko je v našom vzťahu opäť v poriadku? 

„Ja, ja som to, čo kvôli sebe zotriem tvoje hriechy a nespomeniem si na tvoje neprávosti“ (Iz 43, 25).

Nemá na to dôvod 
Vieš povedať, prečo si sa zaľúbil/a? Prečo a v čom tá chvíľa bola iná, v čom bol ten človek iný? A predsa sa vtedy všetko zmenilo. Vraví sa, že ideálna láska vznikne vtedy, keď toho druhého nepotrebujeme, ale jednoducho chceme. Keď si spokojný sám so sebou, so svojím životom – a toho druhého nepotrebuješ na to, aby si zahnal samotu, obavy, osamelosť, ale aby si sa podelil o to krásne, čo už máš. 

Nie je krásne predstaviť si, že Boh ťa miluje jednoducho preto, lebo si? A že ti chcel byť tak blízko, že si z tvojho tela spravil svoj chrám? 

„Ty, Pane, si úplne nezávislý na bytostiach, a predsa si chcel mať chrám, v ktorom by si prebýval medzi nami" (2 Mach 14, 35). 

Umrel (by) za teba
Romány aj história sú plné príbehov o zaľúbených, ktorí boli ochotní pre milovaného človeka podstúpiť všakovaké prekážky, dokonca preňho trpieť či umrieť. Väčšina z nás zrejme takéto dramatické scenáre nezažije, zaľúbený človek (najmä muž) si však kdesi v podvedomí uvedomuje, že pre svoju lásku a jej bezpečie by bol ochotný obetovať sa. 

Nie je krásne uvedomiť si, že Boh ťa miluje až tak, že bol ochotný za teba obetovať svojho Syna? Nie je krásne uvedomiť si, že Ježiš túto výmenu prijal? Že ťa miluje až na smrť; až na smrž na kríži? 

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život“ (Jn 3, 16).

„Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13). 

Ľúbi nekonečne viac, ako to vieš ty
Najlepšie však je, že Božie zaľúbenie v nás nemáva výpadky. Nie je limitované časom, prchavými emóciami či aktuálnymi preferenciami. 

Veď vieme, že Božia láska je „trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží“ (1 Kor 13, 4 - 7).

A čo je na nej na rozdiel od našich lások (či pokusov o ne) najlepšie – nikdy nezanikne (porov. 1 Kor 13, 8).