Čo mladým odkázal Ján Pavol II.

Možno si už čítal exhortáciu pre mladých Christus vivit, ktorá vyšla tento rok.

Pápež František v nej – nadväzujúc na minuloročnú synodou o „mladých, viere a rozlišovaní povolania“ – ponúkol mladým mnohé zaujímavé a inšpiratívne posolstvá. 

Tie môžeme nájsť aj v dielach Jána Pavla II., ktoré síce vznikali v čase, keď si bol dieťa alebo si možno ani nebol na svete, stále však majú punc sviežosti. 

Nebojte sa lásky
Kto z nás by neriešil lásku?

„Mladosť je obdobím, v ktorom  táto veľká téma prechádza pokusným a tvorivým spôsobom dušou a telom každého dievčaťa a každého chlapca a v mladom svedomí sa prejavuje ako základné objavenie vlastného ja v celej jeho mnohorakej schopnosti,“ skonštatoval Svätý Otec v apoštolskom liste z roku 1985, v závere ktorého mladých povzbudil:

„Nebojte sa lásky, ktorá kladie na človeka presné požiadavky. Práve takéto požiadavky, ako ich nájdete v stálom učení Cirkvi, sú vstave učiniť vašu lásku opravdivou láskou.“

Mladým tiež pripomenul, že „Cirkev a ľudstvo vám zverujú veľký problém lásky, na ktorom sa zakladá manželstvo, rodina, budúcnosť. Dôverujú vám, že ju budete vedieť obrodiť. Dôverujú vám, že ju budete vedieť urobiť peknou podľa ľudského a kresťanského meradla, ľudsky a kresťansky veľkou, zrelou a zodpovednou“. 

Chceme ísť s vami
Počas homílie v Santiagu de Compostela v roku 1989 pápež mladých vyzval, aby sa nebáli byť svätými.

Podľa neho je to skutočná sloboda, „a nie tá, ktorú sľubujú klamlivé a falošné mocnosti tohto sveta, ktoré hlásajú úplnú nezávislosť, prerušenie všetkých zväzkov, i rodinných, sebestačnosť, ktorá nás zanecháva bezbranných v našich slabostiach a našich možnostiach, osamotených vo väzení nášho egoizmu“.

Liekom na to môže byť služba.

„Je potrebné, aby si presne poznal dary, ktoré ti Boh udelil v Kristovi, aby si ich vedel ponúknuť iným a prispel tak k spoločnému dobru. Treba skutočne dobre poznať tento dar v sebe, z vlastnej skúsenosti v rodinnom a farskom spoločenstve, v rôznych spolkových podujatiach, pri zrode charizmatických hnutí, aby si ho vedel prežívať aj s inými.“

Aj takto sa môže zrodiť naša misia.

„Treba byť Kristovými svedkami v svojom bydlisku, v škole, na univerzite, vo fabrike, na pracovisku i na miestach, ktoré slúžia na zábavu.“

Krásna je aj pápežova pointa naznačujúca, čo dokáže autenticky žité kresťanstvo: „A ak vás uvidia vaši vrstovníci, budú mocť zvolať: ‚Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že s Vami je Boh' (Zach 8, 23).“ 

Každý z vás je potrebný
„Mladí pútnici, Kristus Vás potrebuje, aby osvietil svet a aby mu ukázal ‚cestu života' (porov. Ž 16, 11). Kristus vás vyzýva, aby ste ‚áno', ktoré Cirkev dáva životu, urobili konkrétnym a účinným. Boj bude dlhý a každý z vás je potrebný. Dajte celú svoju inteligenciu, svoje talenty, svoje nadšenie, svoj súcit a silu do služieb životu!“

Aj takýmito slovami oslovil Ján Pavol II. homíliou v Denveri v roku 1993. 

Nedaj sa opantať
„Mladosť je sochár, ktorý dáva formu životu.“

Takýmito poetickými slovami upozornil pápež Ján Pavol II. v apoštolskom liste v roku 1985 mladých na dôležitosť sebavýchovy, vďaka ktorej „usmerňujeme náš život, čím budujeme základ ďalšieho rozvoja našej osobnosti“.

Aj preto si podľa pápeža nemožno zakrývať oči pred tým, čo nás v tejto ceste ohrozuje: „Myslím tým napríklad extrémny kriticizmus, ktorý o všetkom chce diskutovať, všetko kontrolovať; alebo pochybovačnosť o tradičných hodnotách, z ktorej sa ľahko skĺzne do bezohľadného cynizmu.“ 

Čoraz aktuálnejšie sú slová, ktoré pápež adresoval priamo slovenskej mládeži v Nitre v roku 1995: „Nedaj sa opantať ideológiou falošnej slobody, ktorá v mene zdanlivého šťastia šíri indiferentizmus a relativizmus, a tým pozbavuje svedomie hodnôt, ktoré dávajú životu zmysel. Podobne ani na sociálnej rovine neslobodno zamieňať slobodu s nacionalizmom. Rozdielnosť kultúr je bohatstvo, ktoré treba spravovať vo veľkej vzájomnej úcte a v opravdivej spolupráci. Odvrhnite každé pokušenie násilia a rasizmu. Buďte tvorcami pokoja, dialógu a solidarity.“

Texty sú citované z knihy Najdrahšej mládeži