Daj sa viesť, nie zviesť

Motýle v bruchu, husia koža, psie oči – a zrazu sa vo vás prebudí niečo živočíšne. Hoci sa však vaše hormóny a feromóny plašia ako divé kone, určite ich dokážete skrotiť. A to aj vtedy, vlastne najmä vtedy, keď ste ako dve hrdličky. 
23.01.2020
Daj sa viesť, nie zviesť

Vyspať sa s niekým možno považuješ za dôkaz lásky. 

V skutočnosti je však dôkazom lásky to, že to nespravíš. 

Chráň ho
Láska chce dobro toho druhého. Láska nechce dopustiť, aby mu bolo ublížené. A už vôbec mu sama ublížiť. 

Táto láska, ktorá odmieta vziať si to, čo jej (zatiaľ) nepatrí, chce svojho milovaného chrániť. 

Chce chrániť jeho večný život – vieme predsa, že smilnenie (čo ako romantické a modernejšie názvy mu dáme) je ťažký hriech, a teda vylučuje zo spoločenstva s Bohom. Jason Evert kladie v tejto súvislosti mužom zaujímavú otázku (samozrejme, transformovať si ju podľa seba môžu aj ženy):

„Ak by ju niekto zastrelil, je pripravená stretnúť sa s Bohom? Chránil si jej večný život? Alebo ťa azda viac zaujíma jej telo ako duša?“ Láska chce skrátka svojho miláčika dostať viac do neba ako do postele. 

Chrániš ho však už aj teraz, na tomto svete. Chrániš jeho dobrú povesť. Chrániš pokoj jeho duše.

Chrániš jeho schopnosť veriť iným či milovať – veď sa len spýtaj tých, ktorí sa naplno oddali tomu druhému mysliac si, že je to láska na celý život, a po rozchode sa celé mesiace až roky museli spamätávať z utŕžených citových i emočných rán. 

Výhovorky, že veď aj tak sa raz vezmete, neobstoja – dal by si svoje srdce operovať mladíkovi, ktorý nemá doktorský titul, ale bude ti tvrdiť, že to nevadí, lebo si podal prihlášku na medicínu a raz ju plánuje dokončiť? 

Naozaj sa vieš zaručiť, že s tým druhým ostaneš už navždy? Ak áno, potvrď mu to aj pri oltári pred celým plénom ľudí, nielen v samote pri romantických chvíľkach. A keď máš chuť namietať, že ešte nemáte vek alebo nie je ten správny čas na svadbu, potom určite nie je ani na sex. 

Sú skrátka veci, ktoré by mal človek zažiť len s jedným človekom; s tým „pravým“. A „pečiatkou“ od Boha, že je to ten pravý, nie sú tvoje pocity (aj ony nám môžu čo-to napovedať, nerobme si z nich však Boha), ale manželský sľub.

Až jeho vyslovením vás Boh eviduje ako nerozlučnú dvojku – a až vtedy to môžete demonštrovať aj na fyzickej úrovni. 

Nič nezmeškáte
Ak počkáte, nič nezmeškáte. Ak sa raz vezmete, čakajú vás možno desiatky rokov spoločného života a stovky až tisíce príležitostí na spoločné splynutie. Ak sa nevezmete, raz by ste svoje rozhodnutie nečakať do svadby ľutovali.

Ako to zhrnula istá Clara v knihe poradkyne Pauly Rinehartovej: „Než som sa vydala, spala som s tromi mužmi. Teraz by som si priala, aby môj manžel bol tým jediným. Ak nájdete niekoho, koho skutočne milujete a s kým chcete stráviť celý svoj život, potom pre vás tí ostatní nič neznamenajú. Zo spomienok na nich je vám takmer zle.“

Medzi čistotou a hriechom
Niektorí to chápu, niektorí to možno aj chcú, ale skôr v zmysle hesla: „Bože, sprav ma svätým, no nie hneď.“

Jason Evert v tejto súvislosti priamo priznáva: „My muži nechceme ženu do niečoho nútiť, ale používame nepriame spôsoby zvádzania. (...) Nechceme vyraziť dvere, ale určite ju chceme presvedčiť, aby ich otvorila.“ 

Medzi čistotou a hriechom by mnohí radi našli nejakú jasnú deliacu čiaru, po ktorej sa dá ešte prejsť – alebo hoc aj balansovať ako na hrane. Potom prichádzajú otázky a dilemy, čo je ešte povolené, či to ešte bolo o.k., či ešte môžem ísť na sväté prijímanie. 

Niekedy je naozaj najlepšie nevziať si ani kocku čokolády, ak vieme, že by sme ju potom chceli zjesť celú. A niekedy má preto človek pocit hladu – a navyše aj pocit trpkosti, že všetci okolo jedia, len on nemôže. A ešte má k tomu tú čokoládu na očiach a jej vôňu v nose. 

Asi na ten pocit nespravodlivosti neexistuje lepší recept, než pavlovské odporúčanie „pri všetkom vzdávajte vďaky“ (1 Sol 5, 18).

Ďakuj Bohu, že niekoho máš; ďakuj Bohu, že ten niekto je taký skvelý; ďakuj Bohu, že ťa ten druhý normálne priťahuje; ďakuj Bohu, že vás hranicami nechce trápiť alebo skúšať, ale chrániť. 

Že vám chce dopriať ten nádherný, úžasný pocit víťazstva známy tým, ktorým sa podarilo prísť pred oltár čistí. 

Daj sa teda viesť Božím zákonom - tí, ktorí ho ignorujú, zažívajú často drámy až horory; avšak pre tých, ktorí ho poslúchnu, Boh určite pripraví krásny príbeh s dobrým koncom.


 „Sex je Boží nápad; je to Boží dar novomanželom. Obmedzenia dané sexuálnym skúsenostiam nie sú dielom nejakého kazisveta, ktorý nás chce pripraviť o potešenie. V skutočnosti majú našu slasť umocniť, dávajú nám slobodu a vedú nás k najhlbšej túžbe, ktorou koniec koncov je, aby sme zakúsili spojenie so samotným Bohom. (...) Pokiaľ ste vyrastali s predstavou, že obmedzenie sexuality je niečo umelé, čo potláča vašu prirodzenú osobnosť, potom vám odporúčam, aby ste sa pri prechádzke obchodným centrom zamysleli nad touto otázkou: V koľkých oblastiach našej spoločnosti si ľudia mastia kapsy komercializáciou sexu? Kto má zisk z toho, že sa zo žien stanú iba sexuálne obrazy? Kto získava tým, že neviazanosť je vydávaná za slobodu?“ 
Paula Rinehartová (z knihy Intimita a duša ženy)