Desatoro pre slobodných (3)

Moja duša sa vinie k tebe“ (Ž 63, 9). Nežné slová, ktoré by sme možno chceli zašepkať partnerovi; žalmista ich však vravel Bohu. A my môžeme tiež. A tiež môžeme zažiť takýto stav: „Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne“ (Ž 131, 2). Skrátka – je čas na rande s Bohom. 

Mária Bilá 29.05.2020
Desatoro pre slobodných (3)

„Nedeľa je pre mňa veľkou bránou, cez ktorú vchádzam do všedných dní nádeje a práce na svojej spáse," vyjadrila sa svätá Edita Steinová. Ilustračná snímka: unsplash/Andriyko Podilnyk

Vedel/a si, že Ján Pavol II. napísal celý apoštolský list o nedeli? V Dies Domini farbisto opisuje nedeľu napríklad ako deň Ježiša Krista, deň vzkrieseného Pána a daru, deň Cirkvi, ale aj deň človeka či deň radosti, odpočinku a spolupatričnosti. 

„Právom sa môže povedať, ako to naznačuje homília istého autora zo IV. storočia, že ‚Deň Pána' je ‚pánom dní,'“ píše medziiným pápež. 

Deň, keď ťa chce Boh pozvať na špeciálny „duchovný wellness“. 

Jeho telo pre teba
Miluje ťa. Veľmi. Stojíš mu za akúkoľvek obetu. Dal by za teba život. Pardon – dal za teba život. 

Ten Boh, čo ti chce vyznávať lásku, hovoriť tvojím „jazykom lásky“ a až do konca dní ti byť blízko; ten Boh ťa pozýva si to pripomenúť.

Počas bežných dní na to možno nie je čas, ale nedeľa je doslova stvorená nato, aby sme mali čas uvedomiť si či popripomínať, že „veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť“ (Ž 126, 3).

Je to čas, keď máš príležitosť (nazvať to „povinnosť“ je v kontexte všetkých tých milostí, čo môžeš dostať, hádam až zvláštne) stretnúť sa v spoločenstve so svojím Bohom. 

Počuť jeho Slovo, sprítomniť si jeho obetu. 

Počuť, ako ťa cez slová kňaza uisťuje: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“

Za teba. 

V krásnych príbehoch lásky bol zaľúbený muž ochotný dať aj život za svoju milú; Boh to spravil za teba. Chcel, aby si vedel/a, že za to stojíš. Že mu za to stojíš. 

Môžeš zažiť, začuť a precítiť „toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov“. 

On nechcel, aby si večne trpel/a. Ktorý zaľúbenec by zniesol, že jeho láska má trpieť? Ktorý by radšej netrpel namiesto nej? 

Aj Ježiš. Vzal na seba všetky tvoje viny, všetku tvoju bolesť, všetko, čo ťa kedy trápilo či bude trápiť. Každý tvoj kríž. 

Teológovia vravia, že na spasenie sveta by stačila kvapka Ježišovej krvi. On ju však dal všetku – chcel prežiť všetko, čo ty. 

Máš čas a šancu zažiť splynutie s Bohom – ani mužské a ženské telo sa nedokážu spojiť tak intímne a absolútne, ako Ježiš s tebou. 

Keď ho prijmeš, doslova ho pojmeš celého do seba – aký pocit to musí byť pre milujúceho Boha? 

Boh tu s nami mohol ostať vo forme nejakého stromu, pred ktorým by sme sa úctivo klaňali či objali ho, alebo vo forme milión iných vecí – on si však vybral chlieb. 

Boh si vybral niečo bazálne, každodenné (aby sme nezabudli, že on chce byť s nami aj v našej všednosti), niečo, čo vzniká spojením mnohých kláskov (aby sme nezabudli, aké dôležité je spoločenstvo), niečo, čo nás živí (aby sme nezabudli, že ako je chlieb pokrm pre telo, on je pokrm pre dušu).

Ježiš, ktorý si vybral chlieb, aby ste sa doslova mohli stať „jedno telo“ – a hádam i „jedna duša“.  

Čas pre vás dvoch
Bola by škoda nenájsť si v nedeľu čas na Boha aj mimo svätej omše. Veď s Bohom sa môžeš stretnúť i v obývačke, v prírode... V modlitbe. 

Možno počas týždňa nemáš na modlitbu toľko času, ako by si chcel/a. 

Po bežnom dni si možno rád, že počas večernej modlitby nedriemeš; nedeľa však ponúka dosť času a priestoru (ak si ich, pravda, spravíš), aby si sa s Bohom skontaktoval a spojil spôsobom, aký vám obom vyhovuje. 

Či už je to korunka presne o tretej, alebo celý posvätný ruženec, alebo osobná modlitba. Rozhovor od srdca k srdcu, úprimná radosť tvojej i Božej duše zo vzájomného stretnutia. 

Možno je to tiež čas na čítanie Biblie či nejakej duchovnej literatúry – nie v štýle „musím“, ale skôr „môžem“. 

Ak ťa nejaké zložité teologické dielo odrádza, možno stojí za pokus porozhliadnuť sa po ponukách kresťanského knižného trhu a nájsť si titul, ktorého čítanie by pre teba nebolo námahou a záťažou, ale naopak, potešením a povzbudením. 

A čo tak skúsiť chvály? Ak ti nevyhovujú tie organizované, skús si spraviť osobné – zaspievať Bohu od srdca vieš predsa i sám, prípadne mu môžeš zložiť a zaspievať vlastný chválospev. 

Alebo ti viac vyhovuje napísať mu či od srdca povedať, za čo si tento deň/týždeň/všeobecne vďačný? 

Popri všetkých prosbách je chvála a vďaka určite skvelý spôsob, ako sa spojiť s Bohom. 

Veď sám Boh cez žalm odkazuje „kto prináša obetu chvály, ten ma ctí“ (Ž 50, 23) a svätý Pavol vyzýva „v modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky!“ (Kol 4, 2). 

Byť darom pre iných
Možno cez týždeň kmitáš, sotva sa zastavíš. Alebo naopak, možno máš kopec voľného času, no tí, ktorým by si ho rád venoval, sa nevedia či nechcú zastaviť. 

A potom nedeľa – deň, keď aspoň tí, čo nerobia na zmeny, čas majú.

Bývaš ďaleko od rodiny? Nemáš cez týždeň čas na priateľov? Nedeľa je darček od Boha, aby ste sa mohli stretnúť, užiť si dosýta svoju prítomnosť, obohatiť sa navzájom spoločne stráveným časom. 

Rozhovory, prechádzky, dobrý film, túra, možno chutný koláčik... 

Deň stvorený na to, aby si načerpal nové sily a krásne spomienky. 

Môže sa však stať, že v svojom single stave cítiš v nedeľu ešte väčšiu osamelosť (najmä ak si extrovert) – napríklad ak tvoji najbližší uprednostnia iných blízkych. 

Azda nemožno tvojej vydatej sestre vyčítať, že aspoň jeden deň v týždni si chce užiť len so svojím mužom a deťmi.

Azda nemožno zaľúbeným kamarátkam vyčítať, že chcú prioritne tráviť čas so svojimi láskami. 

Byť piatym kolesom na voze nie je žiadna výhra; podobne však ani ostať doma po svätej omši sám a rozmýšľať, čo s toľkým voľným časom. 

Stále sú však ľudia, ktorým ho môžeš venovať – a pre ktorých bude tvoja prítomnosť možno najkrajším časom týždňa. 

Existuje x dobrovoľníckych projektov, vďaka ktorým môže mať niekto nádhernú nedeľu (či dokonca život) vďaka tebe. 

Môžeš napríklad chodiť navštevovať chorých pacientov. Čítať rozprávky onkologickým deťom a hrať sa s nimi hry.

Ak ti kontakt s chorobou nerobí dobre, máš kopec iných možností. Bezdomovci, seniori v domovoch dôchodcov, deti v detských domovoch či krízové centra, väzni – skupín ľudí, ktorým sa dá svojou troškou pomôcť, je dosť. 

Nemusíš sa dokonca upínať ani na inštitúciu. 

Možno eviduješ v okolí osamelú staršiu susedu; možno by ocenila spoločný rozhovor pri nedeľnom koláči a káve. Možno máš kamarátku, ktorá by potrebovala postrážiť deti, aby mohli ísť s mužom konečne niekam von. Možno sa dá zarozprávať s tým unudeným pubertiakom z vášho sídliska, čo sa bez cieľa a bez kamarátov motá po prázdnom ihrisku. 

Čas, ktorý venujeme iným, je väčšinou dobrou investíciou – a nielen pre iných, ale aj pre nás samých. 

Ak teda nepatríš k tým, ktorí sa po celotýždennom styku s ľuďmi nevedia dočkať chvíľ samoty, aby práve v nej načerpali silu, neboj sa – tvoja túžba byť s niekým sa akiste môže stretnúť s túžbou niekoho iného.