Do Levoče putujú pešky aj na bicykli

V roku 2006, jubilejnom roku svätého Františka Xaverského, jezuiti so spolupracovníkmi pripravili plán duchovných obnov pod názvom Xaveriáda.

Jej program tvorilo niekoľko pútnických, cyklistických či táborových skupín, ktoré sa v rôznom zameraní snažili uskutočniť duchovné posolstvo obnovy. 

Ukázalo sa, že historicky a spirituálne priťahovali mladých veriacich známe pútnické lokality. Cieľom pútnických obnôv sa tak postupne stali svätyne v Levoči, na moravskom Velehrade, Stará Wieś v Poľsku či maďarský Miskolc.

Trasy do týchto lokalít priťahovali pútnikov aj tým, že sa každoročne obmieňali; neopakovali sa tie isté cestičky, ako pri predchádzajúcej obnove. 

Utkveli v pamäti
Regióny, ktorými sa putovalo, boli niekedy katolícke, inokedy evanjelické alebo pravoslávne. Tomu zodpovedali aj kostoly v obciach, farské komunity v dedinách či rodiny, ktoré pútnikom poskytli prenocovanie či pohostenie.

Domy i mená týchto rodín často utkveli v pamäti pútnikov tak hlboko, že aj po rokoch si pri vzájomných stretnutiach „starí“ pútnici spomínajú na dobročinné skutky ich dobrodincov. 

Za obcou Jablonov je potok, cez ktorý pútnici museli prejsť. Snímka: Milan Hudaček SJ

Putujúce skupiny majú aj dnes duchovný program, nad ktorým bedlí ich vedúci. Popri každodenných svätých omšiach a modlitbách sa dostáva v skupine priestor pre tímovú prácu.

Obyčajne sa pri nej preberá aktuálna téma z dokumentov učiacej Cirkvi. Veľa sa pútnici priučia aj počas vzájomných diskusií dlhou pešou cestou.

Viacerí odkryjú fakt, že Cirkev sa na život pozerá nekonvenčným spôsobom, v ktorom chráni človeka, zveľaďuje jeho náboženskú i spoločenskú vieru. 

Pri pešej púti sa skupina vždy zastaví aj pri kríži, kaplnke vedľa cesty či v kostole na jeden Otčenáš.

V duchu jednoduchosti 
Pri tvorbe programu skupín sa zohľadňujú aj prihlásení účastníci. Inak sa téma pripraví mladým študujúcim ľuďom, strednej generácií či Rómom, ktorí sa tiež nechali nadchnúť v niektorých ročníkoch Xaveriády. 

Osobitnú skupinu pútnikov tvoria mladí, ktorí si zvolia putovanie v duchu chudoby a jednoduchosti. Tí si neberú na cestu ani jedlo, ani sa nestarajú o nocľah, lebo potrebné veci si vypýtajú cestou od obyvateľov obcí, cez ktoré skupina prechádza. 

Keď je cieľ blízko, kráča sa aj s krížom veseljšie. Snímka: Milan Hudaček SJ

Zvyčajne je pre putujúcich najťažší prvý deň, keď sa treba vžiť do inej dynamiky života. Ďalšie dni sú už o požehnaní, ktoré pútnik objaví v dôvere i v odvahe osloviť druhých. 

Špecifikom putovania je, že pútnik sa začne zaoberať napríklad aj otázkou predpovede počasia, uvažovaním, či po ceste bude prameň s vodou, alebo tým, koľko kilometrov je k ľudským obydliam, aby si v nich pomohol vyriešiť neočakávanú núdzu. 

Po rokoch pešieho putovania po Slovensku sa zrazu naša krajina spozná inak. 

Autor je jezuitský kňaz a jeden z organizátorov Xaveriády