Dobrovoľníci pokračovali v záchrane Katarínky

Historické ruiny Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej, ktoré sa nachádzajú severne od Trnavy, zachraňovali dobrovoľníci z celého Slovenska i v roku 2020. Projekt Katarínka sa tak aj napriek pandémii koronavírusu otvoril pre ďalších mladých ľudí ochotných pomôcť s obnovou vzácnej pamiatky.
Katarína Vargová 08.01.2021
Dobrovoľníci pokračovali v záchrane Katarínky

Katarínka krátko pred zimou. Snímka: archív OZ Katarínka

Takzvaný KoRok (korona rok) sa na Katarínke niesol v znamení archeológie, ktorá bola jeho hlavnou prioritou. Archeologický tím sa sústredil najmä na výskum bývalej budovy noviciátu a južnej kláštornej záhrady.

V juhozápadnom rohu nádvoria objavili dobrovoľníci schody, ktoré viedli na druhé – veľké kláštorné nádvorie, takzvaný rajský dvor. Kamenné schody tam museli postaviť mnísi dodatočne, zrejme ako skratku na uľahčenie prístupu na nádvorie.

Okrem záhrady sa skúmal aj interiér noviciátu. Členovia archeologického tímu sa prekopali až na spodné podlažie, kde zostalo zopár tehál z pôvodnej podlahy. Vďaka fragmentom z kamennej obruby okna zistili, že pôvodne sa v chodbe nachádzali menšie, akési pivničné okná a samotná podlaha chodby bola približne 1,7 metra pod úrovňou nádvoria.

„Novoobjavená chodba bola polopodzemným priestorom, kým miestnosti, do ktorých sa z nej vstupovalo, mali takmer normálne okná, z ktorých bolo vidno do južnej záhrady,“ vysvetlila historička Ivana Kvetánová, ktorá dohliada na archeologický výskum na Katarínke od roku 2007.

Najväčším archeologickým prekvapením bolo nájdenie vstupu do kláštora s ďalším tehlovým schodiskom. Podľa Ivany Kvetánovej tento objav vstupu prepíše ak nie dejiny celej Katarínky, tak určite minimálne pôdorys kláštora.

Viacerí dobrovoľníci sa zapojili aj do dokumentácie nálezov, umývania črepov, fotenia, vytvárania tabuliek či prepisovania poľných zápiskov.

Okrem archeologických vykopávok prebiehalo v areáli historickej a kultúrnej pamiatky aj jej konzervovanie. Murovanie pokračovalo predovšetkým na nadzemných častiach kláštorného krídla a nadväzovalo na práce z predošlých sezón.

Dobrovoľníci sa tento rok venovali aj vyrábaniu železných tiahel v novovybudovanej kováčskej dielni či tradičnému kresaniu drevených trámov. Svoje kontúry nadobúdala postupne i južná záhrada františkánskeho kláštora.

Katarínkovci vykopali zo zeme viac ako desať metrov obvodového múru, ktorý bol prekrytý hlinou a vedelo sa o ňom len vďaka geofyzikálnym výskumom.