Dotknúť sa štyroch cípov Európy

Fascinujúce miesta na starom kontinente spoznával zo sedadla staručkého, ale zachovalého motocykla, známeho pod názvom Pionier. K  rozhodnutiu prejazdiť Európu na polstoročnom stroji motivovala Benjamína Štutiku túžba objavovať cudzie krajiny a miesta.

Cestovanie považuje za svoj veľký koníček. Motocykel z čias mladosti svojho starého otca si vybral najmä pre jeho eleganciu. „Vyžaduje síce starostlivosť, ale nie je to nič ťažké pre človeka so vzťahom k ‚strojárine‘. Zároveň si k takej motorke vybudujete vzťah, keď poznáte každú jej skrutku a viete, načo slúži. A ak riešite nejaký technický problém, dáva vám priestor na uplatnenie vlastnej kreativity,“ vyzdvihuje pozitíva dopravného prostriedku, ktorý mu predal jeho učiteľ zo sninskej priemyslovky.

ŠTYRI CÍPY EURÓPY

Benjamín sa vydal na dobrodružnú výpravu s úmyslom navštíviť štyri krajné body Európy. Najjužnejší – Punta de Tarifa v Španielsku. Najzápadnejší – Cabo da Roca v Portugalsku. Najsevernejší – Nordkapp v Nórsku. Najvýchodnejší v rámci Európskej únie – Sulina v Rumunsku.

„Okrem toho som dúfal, že sa mi podarí naživo vidieť aj niekoľko pozoruhodných miest. Napríklad horský priechod Transfagarasan v Rumunsku, Atény a Olymp v Grécku, Gaudího Sagradu Familiu v Barcelone či Saint Michel vo Francúzsku.“

Oproti prvotnému zámeru mu realita nepriniesla sklamanie. „Keďže som nemal veľmi podrobný cieľ, všetko som bral skôr ako potenciálnu možnosť. Preto som bol od začiatku otvorený rôznym variantom. No aj tak všetko dopadlo takmer tak, ako som očakával. Milé prekvapenie boli ľudia, ktorých som stretol. Oslovila ma ich dobrota, žičlivosť a ochota.“

Cestovanie je jeho veľkým koníčkom. Dostal sa aj na vrchol priesmyku Passo dello Stelvio. Snímka: Benjamín Štutika

JEDINEČNÁ ATMOSFÉRA

Benjamín poukazuje na atmosféru, ktorá dokáže na konkrétnych úchvatných miestach Európy človeka doslova obaliť. „Zo žiadnej fotografie ani videa ju nedokážete tak cítiť, ako keď sám a bosý kráčate na Podbrdo v Medžugorí alebo keď vojdete do Chrámu Sagrada Familia v Barcelone. Rovnako keď stojíte pri poškodenej Katedrále Notre-Dame či žiarivo bielej Bazilike Sacre Coeur v Paríži.“

Nikde inde vraj človek nemôže mať rovnaký pocit ako v najväčšej gotickej katedrále v portugalskej Alcobaçe či v Katedrále sv. Jakuba v Compostele.

„Rovnako ohromujúce sú aj pocity v malom skromnom kamennom kostolíku na francúzsko-španielskych hraniciach v bezmennej dedinke, keď sa túlate nočnými uličkami po Saint Michel, pozorujete západ slnka na Cabo de Roca alebo v najsevernejšom bode Európy na nórskom Nordkappe.“

Jedným zo zdolaných cieľov Benjamína je aj Katedrála Notre-Dame v Paríži. Snímka: Benjamín Štutika

PODARENÉ BOŽIE DIELO

Benjamínovu cestu teda ohraničovalo zdolanie štyroch cípov Európy. Jediný, na ktorý sa mu nepodarilo fyzicky dosiahnuť, sa nachádzal v delte Dunaja rumunskej Suliny.

„Dostať sa tam dá len kompou. Prievozníci ma však odmietli tých zvyšných šesť kilometrov previezť. Bol som totiž jediný záujemca o plavbu a im sa to neoplatilo,“ konštatuje nadšenec motocyklových potuliek po Európe.

Na Benjamína okrem už spomínaných miest silno zapôsobili aj známe Plitvické jazerá. S úsmevom i vďačnosťou konštatuje, že sa Bohu naozaj podarili. Vníma ich ako jeden z rajov na zemi. Podobne ako aj ďalšie miesta.

„Fascinujúci bol taliansky horský priechod neďaleko švajčiarskych hraníc Passo dello Stelvio. S Pionierom som sa doslova vyštveral do nadmorskej výšky 2 757 metrov.“

V OBJATÍ NÓRSKEJ PRÍRODY

Nóri sa podľa mladého cestovateľa nepokúšajú prírodu „vylepšiť“, chránia si ju takú, ako ju Boh stvoril. „S úžasnými miestami sa tam roztrhlo vrece,“ tvrdí a vzápätí vymenúva skvosty krajiny.

„Či to bol Stavanger a tri obrovské meče na pobreží ako pripomienka založenia Nórska, alebo malebné rybárske mesto Ålesund a omračujúca vyhliadka Preikestolen. Až neskutočne pôsobí aj Trollstigen – Cesta trollov, alebo známe fjordy. Bolo toho veľa a na všetko mám krásne spomienky.“

Za najsilnejší moment celej cesty považuje Benjamín zdolanie najzápadnejšieho bodu Európy Cabo de Roca. Predtým než sa k nemu vydal, prišli sa s ním rozlúčiť piati portugalskí motorkári.

„Spriatelili sme sa, keď mi pomáhali dať dokopy motorku. Pre poruchu som vtedy visel na mieste viac ako päť dní. Ľudská spolupatričnosť a podpora od úplne cudzích ľudí ďaleko od domova vás dojme tak, že len s námahou zadŕžate slzy.“

PRAVIDELNÉ TELEFONÁTY

Budúci rok by sa chcel dobrodružný cestovateľ zamerať na menšie cesty po Slovensku a okolí, či už s Pionierom, alebo bez neho. K jeho obľúbeným aktivitám totiž patrí nielen cestovanie na motocykli, ale aj putovanie pešo.

To sa jeho rodičom bude určite viac pozdávať ako rozhodnutie absolvovať výjazd po Európe na motocykli. Mali z neho opodstatnené obavy. „Videli však, že som pevne rozhodnutý. Tak si aspoň vydobyli podmienku, že sa im musím každý deň ozvať.“

Pokiaľ to bolo možné, svoj sľub dodržal. Dnes už je Benjamín doma a spomienok má na rozdávanie. Na ceste sa utvrdil v presvedčení, že ľudia sú vo svojej podstate milí, dobrosrdeční a vždy ochotní pomôcť.

Cestovateľská skúsenosť ho naučila cieľavedomosti, ale aj trpezlivosti pri nespočetne sa opakujúcich poruchách. A tiež pokore.

S VIEROU I VĎAKOU

V rodnej Belej nad Cirochou viedli Benjamínove kroky najprv do miestneho kostola, aby sa poďakoval Bohu za pomoc a ochranu. Motocyklový pútnik hovorí, že viera je pre neho nesmierne cenná výbava do života.

„Je ako fľaša s vodou v batohu pútnika na púšti. Dáva istotu. Robí ma odvážnejším púšťať sa do zdolania namáhavých vecí a zároveň ma robí pokornejším, lebo viem, že sú veci, ktoré ma presahujú a ktoré jednoducho musím prijať.“

Aktuálne prežíva Advent, obdobie stíšenia a modlitby, naplnené radostným očakávaním narodenia Pána. Na svojej ceste sa naučil intenzívnejšie vstupovať do tichého dialógu s Bohom.

„Taký bol každý jeden večer, keď som si sám v prírode rozložil stan alebo len tak pod hviezdami karimatku. A zvlášť, ak som si k tomu rozložil ohník. Pocit Božej prítomnosti a pokoja vtedy preniká každú vašu bunku. Čo človek cíti v lone Božej prírody, keď sa naňho spoza hviezd díva nekonečno, je ťažko opísateľné,“ zamýšľa sa na záver zanietený cestovateľ.