Dovoľ Bohu viesť ťa k peknému príbehu

Možno poznáš tvrdenia o tom, že si vyberáme partnera, ktorý pripomína nášho rodiča opačného pohlavia. Teda že syn hysterky má tendenciu zakotviť vo vážnom vzťahu s inou hysterkou a dcéra tyrana si nájde iného tyrana.

Alebo možno poznáš slovenské príslovie „jablko nepadá ďaleko od stromu“. Ak bol tvoj otec nervák, možno máš strach, že taký budeš tiež. Ak sa tvoja mama zrútila pri každom probléme, možno sa bojíš, že tiež nebudeš vedieť dôstojne ustáť skúšky života. 

Ako vo všetkom, aj tu má však hlavné slovo Boh. On vie vylepšiť každý ľudský príbeh. Zver sa mu; zver mu svoju terajšiu aj budúcu rodinu, svoje sny, svoje obavy, svoju povahu.

Zver sa mu – a ver.

Veď prečo by Boh na úprimnú prosbu „ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch“ (Ž 25, 4) neodpovedal „ja ti ukážem cestu múdrosti a povediem ťa po chodníkoch spravodlivosti“ (Prís 4, 11)? 

Ešte to nie je koniec
Nádej patrí medzi kardinálne čnosti. Možno ti ju diabol chce vziať; možno ťa presviedča, že tvoja situácia nikdy nebude dobrá a že ani ty nie si dosť dobrý.

Ver však tomu, čo tvrdil John Lennon: „Ak to nemá dobrý koniec, ešte to nie je koniec.“ 

Koľko hrdinov – z filmov, kníh, ale i zo skutočného života – si prežilo ťažké, hrozné a nespravodlivé veci? Ide však o to naučiť sa veriť, že každé zlo je len dočasné a že konečné slovo má dobro, láska; Boh.

Nebol si stvorený na prehru; bol si stvorený pre príbeh, ktorý možno bude plný skúšok a rôznych peripetií, o to viac však vynikne tvoje  víťazstvo.  

Hoci to môže byť ťažké, „Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará“ (Ž 37, 5).

Dôverovať Bohu, to môže znamenať i dôveru v správnosť jeho prikázaní. Že sú naozaj návodom na tvoje šťastie, nie ďalším bremenom. Že ak ich dodržiavaš, ušetríš kopec zbytočnej bolesti iným i sebe. 

Zvlášť to platí pri veciach, od ktorých sa môžeš stať závislým. Možno sa ti zdá ako dobrý nápad utiecť od smútku a bolesti do sveta pornografie, masturbácie, okultizmu či nočných párty s množstvom alkoholu.

Možno to naozaj vyzerá ako riešenie; ale z dlhodobého hľadiska ťa to zotročí a ani ti to už nebude prinášať úľavu, akú čakáš.

De facto ťa to vzdiali od šťastia, ktoré tak veľmi chceš. 

Rovný rovného
Možno si myslíš, že ešte je čas; no „zajtra“ sa začína „dnes“.

Ak sa dnes naučíš piť a žúrovať každý víkend; míňať na zbytočnosti peniaze, ktoré si mohol šporiť napríklad na byt; nadávať za každým tretím slovom – myslíš, že to raz náhle stopneš len preto, lebo prišiel vek, keď si sa chcel usadiť a prestať si „užívať“?

Alebo ak celé dni tráviš na sociálnych sieťach, frajerov si mala viac než pokusov o navarenie večere a najviac si sa k starostlivosti o deti priblížila, keď si si robila selfie na sociálnu sieť so sesterniciným batoľaťom, ktoré si hneď potom vrátila rodičom, ťažko to považovať za dobrý „tréning“ na rolu manželky a matky. 

Jasné, že preháňam. Ale asi chápeš, čo chcem povedať.

Ak túžiš po jemnej nežnej žienke, určite ju neokúzliš hulvátskym prejavom a slovníkom tretej cenovej. Ak chceš dobrého, starostlivého a verného muža, sotva ho zbalíš na hlboký výstrih a promiskuitu.

„Ak budeš dobrý a budeš žiť cnostne a tak, ako sa Bohu páči, nájdeš sebe podobnú ženu. Dnes chcú mať zlí ľudia dobrých partnerov. To nejde,“ píše bloger Jakub Drdúl.

„Preto si dávaj pozor na to, aký si. Pretože to, aký budeš, do veľkej miery ovplyvní to, aké ženy o teba budú mať záujem. O svätého muža nemá záujem svetská žena. A platí to, samozrejme, aj opačne.“

Choď do toho
Neboj sa, že budeš zlý rodič, lebo si mal zlý príklad. Veď platí, že „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20).

Možno v dnešnej dobe máme viac rozvodov, patologických rodín a konkubinátov než kedykoľvek predtým; zároveň však máme viac spoločenstiev, kvalitných duchovných akcií či pútavej kresťanskej literatúry (vrátane tej o vzťahoch či výchove) než kedykoľvek predtým.

Nemusíš opakovať chyby, ktoré si videl. 

„Bolesť, ktorá nám ničila život, sa môže stať iba bolesťou spomienkovou,“ tvrdí kňaz Juraj Sedláček. „Ak som ja nemal dobré detstvo, môžem dávať dieťaťu to, čo mi chýbalo. (...) Akoby reinterpretujem svoje detstvo tým, že ho žijem kvalitne so svojím synom, hoci je to prvovýstup.“  

Choď do toho s Bohom. On ti vie a chce pomôcť. 

Choď v ústrety krásnej budúcnosti a vlastným životom ukáž ďalším generáciám, že sa to dá; že Boh dokáže napraviť a vylepšiť aj taký zlý príbeh, ako bol či je ten tvoj.