Duch Svätý nás môže prekvapiť

Súčasnosť sa vyznačuje vývojom, ktorý je často protichodný, konštatuje hneď v úvode posolstva na rok 2022 prior komunity Taizé. Na jednej strane si čoraz viac uvedomujeme svoju prepojenosť s celým stvorením. Aj pandémia nám ukázala, že sme jedna ľudská rodina a ak ťažkosťami prechádzame spoločne, môžeme ich spoločne aj prekonať. Na druhej strane sa svet čoraz viac polarizuje – sociálne, politicky aj eticky. To vedie k vytváraniu rozdielov v spoločnosti, medzi krajinami a aj v rodinách. Ani kresťania nie sú voči týmto protirečeniam imúnni. Na ich prekonania však brat Alois ponúka šesť nasledujúcich podnetov.

Aby sme boli znamením

„Cirkev je povolaná k tomu, aby bola pre všetkých príjemným miestom. Kristus nás vyzýva, aby sme životom v bratskom spoločenstve boli znamením, že prišiel zjednotiť všetkých ľudí v Božej láske,“ pripomína brat Alois. Každý z  nás môže podľa neho prispieť k tomu, aby ľudská rodina mohla žiť v mieri a jednote.

Začína sa to vzťahmi, ktoré si vytvárame medzi sebou. Najmä v ťažkých časoch sa musíme starať jeden o druhého. „Jednota ľudskej rodiny sa posilňuje, keď sa otvoríme aj tým, ktorí pochádzajú z  iného prostredia. Ak nedovolíme, aby nás ochromil strach a váhanie, získame radosť z prijatia.

Svoju identitu nachádzame vo vzťahoch s druhými. Môžu nám dokonca pomôcť prekonať obdobie smútku a dať nám zmysel života.“

Kultivácia dialógu

Vo verejných diskusiách a na sociálnych sieťach sa čoraz častejšie objavuje verbálna agresia a ľudia sú manipulovaní strachom. Ako by sme na to mali reagovať? „Môžeme sa rozhodnúť počúvať a začať dialóg.

To neznamená, že by sme mali druhým povedať, že zdieľame ich názor, ak ho nezdieľame, ale skôr to, že by sme mali urobiť všetko pre to, aby sa rozhovor s tými, ktorí si myslia niečo iné ako my, neskončil.

Pokúsme sa čo najlepšie zabrániť zlyhaniu dialógu. Nesúhlas, dokonca aj radikálny nesúhlas, sa dá vyjadriť bez agresie, hoci musíme pripustiť, že keď čelíme určitým nespravodlivostiam, je potrebné vyjadriť hnev.“

Solidarita s trpiacimi

Pomáhať rastu jednoty znamená odmietnuť sociálnu nerovnosť. Polarizácie môžu niekedy vzniknúť vylúčením. Trpí ňou alebo sa s ňou stretáva obrovské množstvo ľudí, dokonca celé národy.

„Spolu s kresťanmi všetkých denominácií, s veriacimi iných náboženstiev a s ľuďmi dobrej vôle, ktorí neveria v Boha, prejavme solidaritu s ľuďmi v neistých situáciách, s vylúčenými a s migrantmi, ktorých život je často poznačený veľkým utrpením,“ vyzýva prior komunity Taizé.

Napomôcť ekologickým zmenám

Dnes vidíme, ako veľmi je planéta oslabená ľudskou činnosťou. Zoči-voči ekologickým krízam sú politické reakcie, vedecké inovácie a spoločenské rozhodnutia nevyhnutné. Mnohí mladí ľudia sa odvážne zapájajú do hľadania riešení, ale niektorí z nich sú, pochopiteľne, frustrovaní a nahnevaní.

„Nedajme sa tým odradiť! Viera v Boha vedie veriacich k angažovanosti a dôvere, že ľudstvo bude schopné reagovať na tieto krízy. Môžeme sa pýtať: Aký konkrétny krok, hoci aj celkom malý, môžem urobiť, aby som začal alebo prehĺbil ekologickú zmenu?“

Vášeň pre jednotu kresťanov

Jedinečný zdroj jednoty sa nachádza v Kristovi. Tým, že dal svoj život na kríži, zašiel do krajnosti lásky, ktorá ničí nenávisť a bariéry medzi ľuďmi. Evanjelium nás vyzýva, aby sme prekonávali rozdelenia a svedčili o jednote, ktorá je možná aj vo veľkej rozmanitosti.

„Aby sme dosiahli pokrok, mali by sme sa my, pokrstení členovia rôznych cirkví, častejšie stretávať na spoločných modlitbách zameraných na Božie slovo.

Ktovie?! Duch Svätý nás môže prekvapiť. Možno zistíme, že Kristova láska môže žiariť oveľa jasnejšie, keď si pokorne priznáme, čo nám chýba, a otvoríme sa tomu, čo môžeme dostať od druhých.“

Dovoľme Bohu zjednotiť naše srdcia

Existuje hlboká túžba po spoločenstve a jednote, ktorá pochádza od Boha. Keď s ním zostaneme sami v tichu, môžeme ju vyjadriť v modlitbe, aj keď len niekoľkými slovami. Pomôže nám to znovu hľadať zmysel života a byť pripravení nechať v sebe pôsobiť Ducha Svätého.

„Jeden spôsob, ako nájsť jednotu srdca, je vždy možný: môžeme obrátiť svoj pohľad na Ježiša Krista, učiť sa ho lepšie poznávať a zveriť mu svoje radosti a bolesti.

Aj uprostred ťažkostí a napriek tomu, že si nemôžeme byť takmer ničím istí, čo sa týka budúcnosti, môžeme krok za krokom pokračovať v ceste s istotou, že vzkriesený Kristus je prostredníctvom Ducha Svätého vždy s nami,“ dodáva k poslednému podnetu brat Alois.