Gymnazisti v Lipanoch majú svoj gymCast

Podcasty sú medzi mladými ľuďmi čoraz obľúbenejšie. Na niektorých školách preto vznikajú podcastové nahrávacie štúdiá. Jedno majú aj študenti Gymnázia v Lipanoch.
Pavol Kall 24.03.2022
Gymnazisti v Lipanoch majú svoj gymCast

Z nahrávania podcastu. Zľava: študenti Andrej Sekerák a Jozef Urda, Soňa Šuhajová, učiteľka anglického jazyka a zároveň zástupkyňa riaditeľky Gymnázia v Lipanoch. Snímka: archív Gymnázia v Lipanoch

Najprv si pripomeňme, čo znamená slovo podcast. Začalo sa používať v roku 2004 a ide o spojenie názvu prehrávača od známej technologickej firmy a anglického slova broadcasting, čo znamená vysielanie.

Podcast je teda zvukový záznam umiestnený na internete, ktorý si môžete vypočuť alebo stiahnuť do svojho smartfónu. Podľa agentúry Reuters k pravidelným poslucháčom podcastov patria práve mladí ľudia do 35 rokov.

Väčšina podcastov je voľne dostupná, a  teda aj ľahko šíriteľná medzi používateľmi internetu. Ich súčasťou je napríklad relácia, ktorá sa vysiela v určitých časových intervaloch. Mnohí si už zvykli na mobilné aplikácie, ktoré im automaticky sťahujú do telefónu nové časti konkrétnych podcastových relácií.

ZAUJÍMAVÝ PROJEKT

Fenomén s názvom podcast sa šíri aj na slovenských školách. Zvukové záznamy z rôznych oblastí ľudského života pridávajú na internet školy vo väčších i menších mestách. Na Gymnáziu v Lipanoch sa prednedávnom rozbehol zaujímavý projekt gymCast.

Za nápadom stoja študenti tamojšej III. A triedy – Andrej Sekerák, Jozef Urda, Tadeáš Kušnír a Kristián Šoltys. V spolupráci s vedením školy a Komunitnou nadáciou Modrá Torysa sa im darí vytvárať relácie, do ktorých si pozývajú žiakov, pričom sa zaujímajú o priebeh ich štúdia, o koníčky, ciele či vízie.

Podobným spôsobom vedú aj podcasty s tamojšími učiteľmi. „Vytvorili aj materiál ku dňu otvorených dverí v našej škole,“ hovorí pedagóg gymnázia Jozef Sobota a pokračuje: „Moderný spôsob komunikácie, tvorivosť a práca s ľuďmi sú dnes nevyhnutnou súčasťou rozvoja mladých ľudí.“

Podľa Kristiána Šoltysa je cieľom gymCastu priblížiť svet učiteľov a študentov ostatným spolužiakom. „Tento nápad sa zrodil v hlave jedného nášho člena tímu, ktorý je vášnivým fanúšikom podcastov. Vedenie školy nám pomohlo získať grant na nákup potrebnej techniky,“ objasňuje Kristián.

AKO SA TO VŠETKO VARÍ

Postup pri tvorbe konkrétnej relácie je nasledovný. „Najprv oslovíme hosťa, s ktorým chceme nahrávať. Po jeho súhlase si pripravíme otázky, ktoré použijeme, a hneď si aj dohodneme termín nahrávania,“ predstavuje tvorbu podcastu Kristián.

„Väčšina techniky je už pripravená v miestnosti, ktorú nám poskytla škola. Prerobili sme si ju na nahrávacie štúdio a vďaka sponzorom sme nakúpili akustické peny a techniku. V deň nahrávania si už len donesieme notebook, do ktorého podcast nahráme. Po nahraní ho postriháme a zverejníme na streamovacích platformách, ako napríklad Spotify alebo Youtube.“

O HOSŤOCH AJ PANDÉMII

Prvým hosťom štúdia bola riaditeľka gymnázia. „Nahrávanie s ňou bola pre nás veľká výzva, ale dopadlo to naozaj veľmi dobre,“ teší sa Kristián. „Okrem nej bolo u nás ešte zopár zaujímavých hostí z radov učiteľov i študentov, ale napríklad aj prezident bývalej školskej firmy.“

Vzápätí sa pristavuje aj pri téme tém – pandémii, ktorá do značnej miery obmedzila náš každodenný život a neobišla ani nahrávanie podcastov. Aj z tohto dôvodu sa lipianskym študentom zatiaľ podarilo vyprodukovať omnoho menej epizód, ako mali v pláne.

„Veríme, že v najbližšom čase to už bude o inom a budeme ich vydávať trochu rýchlejšie,“ vraví s odhodlaním Kristián.

Do niektorého najbližšieho vydania by chceli pozvať aj tamojšiu učiteľku náboženstva a venovať sa tak aj duchovným témam. Vníma, že na konkrétne témy a hostí celkovo prevažujú pozitívne reakcie.

STRACH BOL PREKONANÝ

Na záver odpovedá nielen za seba na otázku, čo mu dáva príprava podcastových relácií do každodenného života.

„Naučili sme sa ako-tak pracovať s  technikou potrebnou na tvorbu podcastov, zistili sme, ako sa zariaďuje nahrávacie štúdio, a niektorí z nás dokonca prekonali svoj strach z rozprávania pred ľuďmi. Poslucháči síce nie sú fyzicky prítomní, ale aj pri nahrávaní to býva celkom stres, keďže vieme, že nás bude počúvať množstvo ľudí.“