Hendikep môže byť dar

Mohli by to byť smutné príbehy o ľuďoch, s ktorými sa nepekne pohrala príroda.
Nick a Valeria však odmietli hrať rolu neschopných chúďatiek a namiesto sebaľútosti sa rozhodli rozvíjať dary, ktoré im Boh dal.
A obaja pochopili, že ich hendikep nemusí byť prekážkou, ale môže byť jednou z dôležitých ciest k naplneniu ich poslania.
Životné osudy Nicka a Valerie skrátka potvrdzujú, že „tým, čo milujú Pána, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28) – aj to, čo tak vôbec nevyzerá.
Boh mu splnil všetky sny
Dnes má státisíce fanúšikov na celom svete, jeho motivačné knihy idú na dračku, niektoré videá majú aj milióny zhliadnutí.
Napriek tomu Nick Vujicic ako malý túžil spáchať samovraždu (s humorom sebe vlastným tvrdí, že ani to nemohol, lebo nemal ako). Narodil sa totiž bez končatín a nevedel si predstaviť, že by mohol niečo dokázať a „či má môj život nejaký iný zmysel než bolesť a poníženie“.
Viera v Boha mu však postupne vrátila aj vieru v seba.
S neodolateľným šarmom a radosťou začal žiť svoj „život bez hraníc“ – a jeho prednášky o šťastnom živote s Bohom sa stali hitom internetu.
Z Nicka sa postune stal obľúbený a vyhľadávaný rečník. Nielenže si dokázal na seba zarobiť, ale stal sa celebritou.
To však nebol koniec.
Nick, ako skoro každý mladý človek, túžil po rodine. Ako však neskôr priznal, bál sa naplno veriť, že Boh mu splní aj tento sen.Splnil. Dnes je Nick hrdým otcom štyroch detí, ktoré mu porodila jeho vysnívaná žena Kanae. Príbeh o ich vzájomnej ceste k sebe, o zraneniach z predošlých vzťahov či o randení a prvých mesiacoch manželstva vyšiel aj knižne – a povzbudí zrejme aj toho najväčšieho skeptika.
Je česť tešiť Pána
„Každý deň je Boží dar pre teba. To, čo s ním spravíš, je tvoj dar pre Boha.“
Takýmto heslom sa riadi Valeria Tkacik, absolventka Ave Maria University na Floride, ktorá podľa informácii na sociálnej sieti Linkedln v súčasnosti pracuje ako asistentka na Ministerstve školstva USA.
„Môj osobný príbeh, ktorý ukazuje vodcovstvo a odhodlanie, dokazuje tiež moju schopnosť uspieť. Narodila som sa bez ľavej ruky, čo však prispelo k mojej odhodlanej povahe, otvorenej povahe a pozitívnemu postoju. Nikdy neváham prevziať nové výzvy ani nenechám žiadnu situáciu, aby mi bránila v plnení cieľov,“ napísala o sebe na svojom Linkedln profile.
A jej doterajší život dokazuje, že je to tak.
Portál Catholic News Service uvádza, že Valeria Tkacik ako študentka hrala v Národnom tíme ženskej lakrosovej ligy, športu sa však venovala ešte ako dieťa. Jazdila na poníkovi, venovala sa stepu aj hiphopu, hrala aj basketbal, golf, futbal a vlajkový futbal.
"Hoci mám len jednu ruku, Boh mi dal toľko iných krásnych darov." Valeria Tkacik
Aby toho nebolo málo, v škole sa angažovala v dramatickom krúžku a učila sa hrať na trúbke.
Okrem vlastných záľub však nezabúdala ani na iných – povzbudivé prednášky pre ľudí, ktorí podobne ako ona prišli na svet s kongenitálnou ramennou disartikuláciou, tiež sa angažovala v pomoci chudobným a bezdomovcom a raz venovala svoje vlasy na výrobu parochní pre onkologických pacientov.
„Hoci mám len jednu ruku, Boh mi dal toľko iných krásnych darov. Je to skutočná česť a požehnanie tešiť Pána všetkými udalosťami a aktivitami, ktoré robím, a myslím si, že je spokojný s tým, ako som zvládla svoju situáciu,“ vyznala sa.
Podporili ju rodičia
Pri Valerii určite za zmienku stoja aj jej rodičia, ktorí si ju adoptovali z Ruska, keď mala 18 mesiacov. John a Anne sa rozhodli, že slovo „postihnutie“ nebude mať v ich slovníku miesto a podľa dcériných spomienok vždy verili, že sa nenechá obmedziť.
„Chceli sme Valeriu ubezpečiť, že je potrebná na to, aby robila veci, ktoré chce robiť,“ zhodnotil jej otec v rozhovore pre SportsUp Today.
Anne zas pre Catholic News Agency spomenula, ako jej raz 5-ročná Valeria povedala, že sa narodila preto, aby bola šťastná. „Povedala som jej: ‚Viem, že budeš.’ Skutočne verím, že vtedy dostala správu od anjelov. A zo všetkých jej úspechov viem, že je to pravda.“
Rodine stále pomáhala viera – spolu sa napríklad modlili ruženec, Valeria navštevovala katolícke školy.
„Vždy som mala radosť v svojom srdci a všetko chcem vracať Bohu, lebo neviem, kde by som bola bez neho,“ zhrnula pre Catholic News service. „Mojím cieľom je naďalej žiť život podobný Kristovi."