Hýbme sa s Bibliou (1)

Je to starobylý typ cvičenia či športovej disciplíny. Na prvý pohľad sa môže zdať, že nejde o nič náročné. Ale opak je pravdou. Skúste – ak budete hocikde vonku – vyliezť na strom. Asi vás prekvapí, koľko síl je potrebné vynaložiť. Možno sa vám to na prvý raz ani nepodarí. Ale nedajte sa odradiť prvotným neúspechom.

Po opakovaných pokusoch objavíte jeho efektívnosť a z vrcholu stromov aj čaro výhľadov. Postupne nadobudnete fyzickú silu, zapojíte množstvo svalov a zlepší sa aj vaša obratnosť a koordinácia. Vyžaduje si to však vytrvalosť a systematický tréning. Príjemným a potešujúcim bonusom je fakt, že je to celkom grátis.

Zachej – ako sa dozvedáme z evanjelia – najprv bežal a následne sa vyšplhal na strom. Nevieme, či predtým trénoval, alebo či sa ako malý chlapec hrával v korunách stromov. Môžeme si však byť istí, že ho hnala silná túžba vidieť Ježiša, ktorý prechádzal Jerichom. Lenže veľký zástup blokoval Zachejovi vo výhľade. V dave by pre svoju malú postavu nemal nijakú šancu zazrieť ho.

Ako sa postavil k prekážke? Vzdal sa? Nie, práve naopak – hľadal riešenie. Ako sa vraví, kto nechce, hľadá dôvody, a kto chce, hľadá spôsoby. Zachej dokonca bežal napred, aby sa stihol vyšplhať na figovník. Poslúžil mu ako prostriedok na realizáciu túžby. Pomohol mu dostať sa vyššie.

Zachej nepobehoval v zástupe zmätene hore-dole, ale celkom premyslene a cieľavedome využil strom, aby sa jeho pohľad stretol s Ježišovým. (Aký veľký rozdiel od Adama, ktorý sa medzi stromami chcel pred Bohom ukryť.) Mal otvorené uši (počúval svoju túžbu) i smelosť v duši.

A oplatilo sa. Oči Ježiša a oči Zacheja sa stretli, i keď to na začiatku vyzeralo celkom nepravdepodobne. Ježiš ide ku každému, dáva sa celkom grátis, kto po ňom túži, a to bez ohľadu na postavu, majetok či zamestnanie. Nevyhnutná je však túžba človeka a snaha priložiť ruku k dielu – urobiť, čo je v našich silách.

Zachej je jasným príkladom. Bol malý, navyše bohatý a dokonca mýtnik. V ľudských očiach nič moc. Ako vidíme, ani fyzické či majetkové predispozície nelimitujú túžby a úmysly srdca. Ide o to, či ich berieme ako neprekonateľnú bariéru, alebo ako východiskový bod; plošinku, od ktorej sa môžeme odraziť – a ísť a hľadať Ježiša. 

Rok Božieho slova, ktorý sme len pred pár týždňami začali, i Pôstne obdobie môžu byť vhodnou príležitosťou nasledovať Zachejov príklad a kráčať, stúpať, šplhať sa vyššie k Bohu. Možno aj doslovne, ako to spravil Zachej. Alebo pomocou rebríka – aj to je prostriedok, ktorý sa dá využiť.

Vezmime si Sväté písmo (alebo len vytlačenú stať) a vystupujme hore. Hoci budú prvé pokusy nie celkom úspešné, nedajme sa znechutiť. Pamätajme, že Boh sa rád stretne s každým, aj s tebou.

Časom – po opakovaných tréningoch – sa zlepší nielen naša fyzická, telesná obratnosť, ale aj tá duchovná. Ľahšie a zreteľnejšie zbadáme Ježiša v blížnom. Lebo aj Zachej po Ježišovom zvolaní zišiel späť dole a obrátil svoju pozornosť na chudobných. Po stretnutí s Ježišom nevyhnutne nasleduje stretnutie s blížnym (vykukujúcim spoza figového lístia; bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie i stav na účte), v ktorom vidíme Kristovu tvár.

Celkom na začiatku stačí menšia či väčšia túžba, ktorá nám môže slúžiť ako základ, na ktorom budeme stavať, aby sme dosiahli cieľ – stretnutie s Ježišom v bratoch a sestrách tu na zemi a potom z tváre do tváre vo večnej blaženosti.