Hýbme sa s Bibliou (7)

Ide o ľahkoatletickú disciplínu a podstatou je odovzdávať si štafetový kolík. Bežci pritom nesmú kolík hodiť či nejako kotúľať, ale podať ho priamo do ruky svojmu tímovému kolegovi, a to čo najrýchlejšie, resp. v čo najkratšom čase. 

So štafetou sa stretávame na konci Jánovho evanjelia, pričom však predstavuje jej začiatok. Prvá v závode beží Mária Magdaléna. Správu o prázdnom hrobe odovzdáva Petrovi a milovanému učeníkovi.

Oni bežia k hrobu, kde bolo uložené Ježišovo telo, aby sa na vlastné oči presvedčili o pravdivosti správy. Následne bežia domov – k ostatným učeníkom.

Keď im Ježiš adresoval misijný rozkaz: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19 – 20), celkom jasne naznačil, že štafetový kolík viery musí putovať do rúk ďalších – apoštolov, kňazov, rehoľníkov, misionárov, katechétov, rodičov.

A v svojom čase ho máš na starosti i ty, aby si ho strážil, chránil a posúval ďalej – zveľaďoval. 

Ak ti ho odovzdali mama s otcom, o to viac si ho váž. Ale nech to bol ktokoľvek (učiteľ, animátor, spovedník), pamätaj, že ho musíš pevne uchopiť. Nemôžeš ho odhodiť, odstrčiť či v domnienke, že ťa nikto nevidí, ho nenápadne stratiť. Bol by si diskvalifikovaný a vylúčený zo zápolenia.

Spolu s kolíkom preberáš aj zodpovednosť zaň. Určitý čas s ním pobežíš, a keď nastane chvíľa, odovzdáš ho svojim deťom, potomkom.

Alebo vlastne presnejšie – celý život ho odovzdávaš slovami i skutkami; možno svojím svedectvom v električke, obchode, jedálni, škole – kdekoľvek ťa Boh pošle, tam si povolaný priniesť a odovzdať štafetu viery.

No dôležitý moment – ako aj v samotnom štafetovom behu – je čas odovzdávania kolíka. Je to len zlomok, pár sekúnd. Bežci neotáľajú s jeho odovzdávaním. Ide doslova o milisekundy.

Spomeň si na to v hromadnej doprave, pri obede, keď prechádzaš popri kostole... Kým ty váhaš, či sa prežehnáš, pomodlíš, usmeješ – tá sekunda, ktorá mohla ovplyvniť život okolovidiacich, okoloidúcich, okolostojacich, je nenávratne preč. Kolík si neodovzdal. 

Ježišove slová „choďte a učte“ alebo „poď za mnou“ sú adresované každému – teba nevynímajúc, hoci sa ti to možno nepáči. Možno je kolík príliš ťažký, možno ty príliš slabý, možno nie je príjemný na dotyk, možno ti zráňa ruky, možno... možno by si ho najradšej zakopal.

Po čase však príde zúčtovanie. Čo predložíš Pánovi? Už bude neskoro utekať na pole vykopať ho späť, oprášiť, očistiť, zveľadiť, odovzdať.

„Zlý a lenivý sluha! Neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami“ (Mt 25, 26. 30). Verdikt, ktorý sa nedá zvrátiť. Verdikt s večnou platnosťou. Trvalé vylúčenie. Trvalá diskvalifikácia. 

Chopme štafetový kolík viery pevne do rúk a nesme ho do sveta. Je to dedičstvo, na ktoré máme byť právom hrdí. Dedičstvo, ktoré odovzdáme ďalším generáciám.