Irackí mučeníci tretieho tisícročia

Irak je krajina, o ktorej sa vie veľa, ale zároveň aj veľmi málo. V súvislosti s prebiehajúcimi vojnovými konfliktmi sa na televíznych obrazovkách objavuje pomerne často, no o irackých kresťanoch sa médiá nezmieňujú, aj keď táto menšina žije v Iraku už takmer dve tisícročia.

Hoci veľká časť irackých svätcov žila práve v prvom tisícročí, tento fakt sa môže čoskoro zmeniť – medzi mnohými kresťanmi, ktorí za posledných dvadsať rokov položili za vieru život, je 48 sýrskokatolíckych a šesť chaldejských Božích služobníkov.

Zastreľte radšej mňa

Počas návštevy Iraku pápež zavítal aj do Katedrály Panny Márie Záchrankyne v Bagdade. Práve v tejto katedrále sa pred jedenástimi rokmi v predvečer sviatku Všetkých svätých odohral teroristický útok, za ktorým stála organizácia Islamský štát. Zahynulo pri ňom 48 osôb vrátane dvoch mladých kňazov.

Práve v okamihu, keď kaplán Thayr Abdal čítal evanjelium, do chrámu vtrhli ozbrojení útočníci a začali strieľať. Thayr Abdal vtedy zdvihol nad hlavu lekcionár a zakričal na teroristov: „V mene evanjelia nechajte ľudí na pokoji a zastreľte radšej mňa. Radšej mňa!“

Druhý kňaz Wasim Boutros práve v bočnej lodi spovedal. Keď počul streľbu, podarilo sa mu odviesť dve rodiny do bezpečia. Prehovárali ho, aby sa zachránil spolu s nimi. On však odmietol a rozhodol sa pomôcť aj ostatným, čo sa mu stalo osudným.

Štyridsiatich ôsmich umučených kresťanov poväčšine spájali príbuzenské vzťahy – zomreli rodičia s deťmi, bratranci a sesternice, manželia a manželky. Najmladšou obeťou bolo len trojmesačné bábätko, ktoré zastrelili spolu s jeho rodičmi a starými rodičmi.

Zahynula aj mladá tehotná žena a trojročný chlapček, ktorý kričal na útočníkov, aby prestali, lebo sa snažil prebudiť svojho mŕtveho otca. Myslel si totiž, že iba spí. Chlapcovu matku a brata však teroristi nechali nažive. Chceli vraj, aby po celý zvyšok svojho života trpela.

Thayr Abdal a Wasim Boutros boli s ďalšími 46 ľuďmi, ktorí v ten deň prišli v katedrále o život, vyhlásení za Božích služobníkov. Ohľadom ich mučeníctva sa už začala diecézna etapa procesu blahorečenia.

Poprava v deň sviatku

Sestra Cecília Moshe Hannová osirela ako päťročná v roku 1936. Ujali sa jej rehoľníčky v Kláštore Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Aradene, kam neskôr Cecília aj vstúpila. V severnom Iraku, kde sa kláštor nachádzal, vypukli nepokoje, preto sa komunita presťahovala do Mosulu a neskôr do Bagdadu.

Sestra Cecília bola známa svojou láskavou povahou a úsmevom, ktorý dokázal každému zlepšiť deň. Ľudia ju mali radi a brali ju, akoby bola súčasť ich rodín.

Pätnásteho augusta 2002 bola vtedy 71-ročná sestra Cecília sama v kláštore. Vtrhli doň ozbrojení muži, ktorí sestru prepadli a ozbíjali. Napriek tomu, že ich opakovane presviedčala o tom, že im odpustila, a prosila Boha, aby im odpustil tiež, neprestali.

Zomrela na viacnásobné bodné poranenia a vykrvácanie, keď jej útočníci tupým kuchynským nožom odsekli hlavu. Teroristi si dátum jej popravy nevybrali len tak náhodne. Vedeli, že takýto útok práve na sviatok Nanebovzatia Panny Márie irackú kresťanskú komunitu vydesí oveľa viac.

V jej prípade sa tiež začala diecézna etapa procesu blahorečenia.

Bez Eucharistie neprežijú

Ragheed Aziz Ganni bol mladý kňaz, ktorý sa angažoval najmä pri práci s mládežou, hrával s mladými futbal a prednášal na rôznych mládežníckych stretnutiach.

Pred tým, ako vstúpil do seminára, získal bakalársky diplom v odbore staviteľstvo a absolvoval aj povinnú vojenskú službu. Mal skúsenosti z mnohých oblastí, preto sa aj vedel priblížiť mnohým ľuďom.

V Mosule, druhom najnebezpečnejšom meste Iraku, pôsobil ako správca farnosti štyri roky. Za ten čas na jeho farnosť rôznymi spôsobmi zaútočili vyše desať ráz, napriek tomu sa k nemu ľudia stále vracali. Ragheedovi bolo jasné, prečo to robia.

Zvykol hovorievať: „Kresťania v Iraku bez Eucharistie nemôžu prežiť.“ A práve v eucharistickom Kristovi našiel mladý kňaz odvahu postaviť sa za svoju vieru.

Jedného dňa v roku 2007 ho navštívili teroristi a žiadali, aby okamžite zatvoril svoj kostol a prestal v ňom slúžiť sväté omše. Odmietol. Umučili ho spolu s bratrancom a ďalšími dvoma priateľmi. Pápež František všetkých vyhlásil za Božích služobníkov.

Výkupné neplaťte

Boží služobník Paulos Faraj Rahho, chaldejský katolícky arcibiskup, sa narodil v Mosule a prežil tam väčšinu svojho života. Staral sa najmä o zdravotne znevýhodnených ľudí a rodiny v núdzi.

Práve vtedy, keď sa prenasledovanie kresťanov v Iraku zintenzívnilo, vysvätili Paulosa Rahha za arcibiskupa. Čakala ho ťažká úloha – previesť svoj ľud cez túto ťažkú skúšku. Pomáhal si pri tom svojím nákazlivým zmyslom pre humor a bezkonkurenčnou odvahou, napríklad sa nebál otvorene vystupovať proti islamskému právu šaría.

V roku 2004 ho príslušníci Islamského štátu vyhnali z domu, ten následne podpálili a arcibiskupa prinútili, aby sa na to díval. V roku 2008, len osem mesiacov po smrti spomínaného kňaza Ragheeda Ganniho, ktorý bol zhodou okolností arcibiskupov sekretár, Paulosa Rahha prepadli neznámi útočníci.

Jeho šoféra a dvoch bodyguardov zastrelili a arcibiskupa zamkli do kufra auta. Podarilo sa mu z mobilu dovolať na svoj arcibiskupský úrad. „Neplaťte za mňa výkupné,“ prosil svojich spolupracovníkov. Bál sa totiž, že peniaze za výkupné by teroristi využili na nákup zbraní a podporu násilia.

Počas nasledujúcich týždňov únoscovia niekoľkokrát kontaktovali cirkevné úrady a žiadali od nich peniaze či zbrane. Telo arcibiskupa sa však o niekoľko dní našlo pochované v plytkom hrobe.

Je dôležité poznať príbehy irackých mučeníkov, ktorí odvážne vyznávali svoju vieru, aj keď vedeli, že ich to bude stáť život. Robili tak vo chvíľach, keď sme my v Európe žili naše bežné, každodenné životy, v škole, práci či s rodinou.

Práve oni nás môžu inšpirovať k tomu, aby sme sa za Ježiša nehanbili.