Keď bol Karol Wojtyła mladý

Aj Ján Pavol II. niekedy chodil do školy, učil sa na písomky či maturitu a dievčatá o ňom hovorili, že „dobre vyzerá“. Bol výborný študent, ktorý sa popri školských povinnostiach stihol rozvíjať v svojich záľubách i duchovnom živote. Čím zvlášť  nás môže inšpirovať mladík Karol Wojtyła? 
14.05.2020
Keď bol Karol Wojtyła mladý

Usmievavý, čestný, k tomu vyžaroval pokoj, inteligenciu a toleranciu. Takého spolužiaka či kamaráta by sme chceli asi všetci. 

Nemal etnické ani náboženské predsudky
Ešte aj dnes sa stane, že katolíci majú problém s Rómami či evanjelikmi. Karol si svojich kamarátov rozhodne nevyberal podľa etnika či viery.

Keď sa organizovali futbalové zápasy medzi kresťanskou a židovskou mládežou, rád sa ponúkol ako brankár na židovskej strane, keď im chýbali hráči.

Jeho najlepším priateľom bol Žid Jerzy, ktorého volali Jurek. Ako deti spolu v zime hrávali hokej, v lete sa chodili kúpať.

O Karolovi je známe, že nikdy nikomu nedával odpisovať – jedinú výnimku spravil na maturitách pri Jurekovi.

Aj jedna z jeho najbližších kamarátok bola Židovka: Ginka Beerová. Keď sa s ním prišla rozlúčiť pred emigráciou do Palestíny (dospievali v dobe druhej svetovej vojny), mal Karol slzy na krajíčku. 

Bol skromný
V mladosti nosil topánky, ktoré vyzerali, že sa každú chvíľu rozpadnú.

Tiež vlastnil obnosené nohavice, ktoré mu plátal otec.

Keby sa narodil do dnešnej doby, asi by to nebol ten typ, ktorý sa chváli na instagrame. 

Tešil sa z rodiny 
Spolužiaci ho volali na flámy, on to však odmietal. Svoje večery rád trávil v spoločnosti ovdoveného otca, s ktorým diskutoval o štúdiu.

Aj keď končil vojenskú službu, našiel si čas na prechádzky s tetou a krstnou mamou Máriou Annou, v ktorej dome bývali s otcom v čase, keď sa Karol presťahoval do Krakova.

Možno mu bol otec vzácny i preto, že Karol ako 9-ročný prišiel o matku a ako 12-ročný o milovaného staršieho brata Edmunda.

Nelámal srdcia 
Dievčatám sa páčil, nevyužíval to však.

V miestnom mládežníckom divadelnom spolku hral často hlavné mužské úlohy – a jeho partnerkou bola najmä Halina Królikiewiczová.

Miestne noviny o nich po hre Panenské sľuby referovali, že „v úlohe milencov pôsobili neobyčajne presvedčivo“.

Podobné myšlienky o reálnej dvojici mali aj ich spolužiaci, a to najmä na večierku, ktorý sa konal po maturitách. Karol a Halina na ňom dlho tancovali, a to i na pomalú skladbu.

S dcérou prísneho gymnaziálneho riaditeľa plánovali spolu štúdium na hereckej škole, ani jeden otec však z tohto nápadu nebol nadšený. Karol a Halina napokon odišli študovať filológiu na Jagelovskú univerzitu a ďalej sa venovali divadlu.

Univerzitu zanedlho zatvorili, vojna sa vyhrocovala a pre Karola (ktorý prišiel o otca) nastalo ťažké životné obdobie. Zo vzdoru k vojnovým pomerom s Halinou ďalej tajne hrali v Rapsodickom divadle.

Hoci si boli blízki, ich láska bola vždy čistá, pripomínajúca skôr priateľstvo, vďaka čomu ostali kamaráti i po tom, čo sa Karol rozhodol pre kňazský život a Halina sa vydala za jedného z ich spoločných známych.

Karol im dokonca krstil dieťa (malá Monika bola zároveň prvým dieťaťom vôbec, ktoré Karol Wojtyła pokrstil). 

Mal skvelú rodinu
To, aké sme mali detstvo, si nevyberieme – ale môžeme ovplyvniť, aké detstvo budú mať raz naše deti. V tomto smere môžu byť Wojtyłovci tiež skvelým príkladom. 

Jednou rovinou je náboženský život. Karol odmala videl, ako si každý člen rodiny pri odchode z domu či príchode doň namáča prsty do sväteničky pri dverách a prežehná sa.

V obývačke mali kľačadlo.

Mama mu rada čítala z Písma, a to každý večer. Po smrti jedinej dcéry Oľgy (dievčatko žilo iba niekoľko dní a umrelo v roku 1914, teda šesť rokov pred narodením Karola) nachádzala veľkú útechu v katolíckej viere a v istote, že sú jej verní i jej synovia.

Karol chodil každé ráno pred vyučovaním na svätú omšu (je však pravda, že kostol bol hneď oproti ich bytu a blízko školy).

Po smrti mamy (umrela vo veku 45 rokov, keď mal Karol 9 rokov) bol pre chlapca veľkým príkladom viery otec. Bývalému kapitánovi od žiaľu zbeleli vlasy, na vieru však nezanevrel. Keď sa Karol niekedy v noci zobudil, mohol vidieť svojho otca, ako kľačí a modlí sa.

Neskôr Karol miništroval (dokonca aj niekoľkokrát za deň) a chodil sa sám modliť do kaplnky karmelitánskeho kláštora na vrchu za mestom.

V roku 1936 sa stal predsedom Spoločnosti Panny Márie, ktorá pôsobila pri ich škole. 

Dôležité však je, nielen čo sa u Wojtyłovcov robilo, ale i ako. Ak by všetko uvedené bolo len vynútenou povinnosťou, ťažko veriť, že malého a mladého Karola by kresťanský životný štýl časom neznechutil.

On mu však bol verný celý život. Viera u nich teda bola zrejme živá, plodná. 

Navyše – ako biskup, kardinál a neskôr pápež svetu daroval mnoho krásnych diel o manželskej a rodičovskej láske (napríklad Teológiu tela, ale i dramatické hry Lúče otcovstva či Klenotníkov obchod).

Ako celibátnik dokázal tak nádherne a hlboko obsiahnuť pravdu o ľudskej láske?

Najlogickejším vysvetlením sa javí, že všetko „podchytil“ už v rodine. Zo životopisov je známe, že jeho rodičia si preukazovali úctu a lásku, že boli dobrý tím.

V súčasnosti je iniciované blahorečenie Karola Wojtyłu a jeho manželky Emílie. Proces je zatiaľ otvorený, v štádiu zhromažďovania dôkazov.