Keď sa necítiš pekná

Všimla si si, že v Biblii sa nenachádzajú konkrétnejšie opisy výzoru žien, ktoré v nej vystupujú?

Tvorcovia Písma ponechali na čitateľovej fantázii, ako mohla vyzerať napríklad Ráchel, ktorá „bola krásna i postavou i tvárou“ (Gn 29, 17), Betsabe, ktorá „bola na pohľad veľmi pekná“ (2 Sam 11, 2) alebo trebárs Zuzana, ktorá „bola veľmi nežná a pekného výzoru“ (Dan 13, 31). 

Prečo žiadne konkrétnejšie vykreslenie očí, čŕt tváre, vlasov, postavy? 

Možno preto, aby nebol favorizovaný jeden typ ženy. Azda to bol Boží zámer na zdôraznenie toho, že ženskú krásu nemožno redukovať iba na určité fyzické atribúty.

Nazdávam sa, že taká Rebeka by v Božej optike bola „veľmi pekná zjavom“ (Gn 24, 16) bez ohľadu na to, či si ju predstavíš chudšiu alebo plnoštíhlu; tmavovlasú, plavovlasú alebo ryšavú; so svetlou či s tmavou pleťou.

Krásna ako ja 
Je zaujímavé dívať sa, ako rôzni umelci už celé stáročia znázorňujú biblické hrdinky; v akých rôznych podobách môžeš vidieť napríklad Juditu, pri ktorej „žasli všetci nad krásou jej tváre“ (Jdt 10, 23).

Stavím sa, že pri niektorých zobrazeniach by si žasla jedine tak nad tým, čo boli dotyční umelci schopní považovať za krásnu tvár. Ale možno práve o to ide.

Ľudia majú rozličný vkus. Čo sa páči jednému, druhého môže nechať chladným či dokonca ho odpudzovať.

Zrejme by sme boli prekvapení, aké rozmanité predstavy by si rôzni ľudia dosadili pod opis „veľmi pekná žena“ (Gn 12, 14), ktorým je v Biblii charakterizovaná Sára. 

Ako keby sme si nemohli osvojiť motto, čo kolovalo po internete: Nie som krásna ako ty. Som krásna ako ja.

Preto je rizikom hodnotiť samu seba len na základe hodnotenia iných ľudí. Tým nemyslím len tie, ktoré si vypočuješ do očí či za chrbtom.

Aj rôzne rebríčky údajne najkrajších žien sveta, preferovanie niektorých typov žien vo filmoch, v televízii či na mólach alebo trebárs reakcie na tvoje rovesníčky môžu v tebe vyvolať pokušenie porovnávať sa s nimi; skúšať samu seba zaradiť do nejakej pomyselnej hierarchie krásy. 

Ako keby sme krásu museli silou-mocou vtesnať do nejakého vzorca, do jedného typu ženy.

Ako keby sme silou-mocou museli rozhodnúť, či sú najkrajšie púpavy, margarétky alebo fialky – a ignorovali, že každý kvet prispieva ku kráse lúky. 

Ako keby sme si nemohli osvojiť motto, čo kolovalo po internete: Nie som krásna ako ty. Som krásna ako ja. 

A myslieť to vážne. 

Mocná a jemná
Bez ohľadu na to, aké ženy sú považované za krásne všeobecne alebo u niekoho konkrétneho, na kom ti záleží – pre teba by malo byť kľúčové to, ako sa na teba díva Boh.

Si schopná uveriť, že by aj o tebe platili slová „sám kráľ zatúžil za tvojou krásou“ (Ž 45, 12)?

Že si pri pohľade na teba Pán hovorí „aká si krásna, priateľka moja, aká spanilá“ (Pies 1, 15)?

Že „ženskosť, ktorá je mocná a jemná, divoká a príťažlivá“ a túžbu „byť milovaná, mať nenahraditeľnú úlohu vo veľkolepom dobrodružstve a odhaľovať svoju krásu“ (ako to píše Stasi Eldredgeová) do teba vložil on?

Majú tí, ktorí ti ublížili (slovami, skutkami, ľahostajnosťou) lepší vkus ako Boh? Majú väčšie právo než Pán hovoriť ti o tom, ako vyzeráš či ako by si mala vyzerať?

Často sa začíname trápiť nad svojím výzorom práve vtedy, keď zabúdame na prikázanie (radu, prvý bod z návodu na štastný život) „nebudeš mať iných bohov okrem mňa“ (Ex 20, 3).

Aj názory iných sa môžu stať tvojím „bohom“, ktorý úspešne vládne (a ničí) tam, kde by mali tróniť uzdravujúce Božie slová. 

Majú tí, ktorí ti ublížili (slovami, skutkami, ľahostajnosťou) lepší vkus ako Boh? Majú väčšie právo než Pán hovoriť ti o tom, ako vyzeráš či ako by si mala vyzerať?

Naozaj si myslíš, že aj ty sama so svojimi sebaľútostivými a odsudzujúcimi myšlienkami o svojom tele máš správnejší pohľad ako Stvoriteľ, ktorý ženu označil za svoje najkrajšie stvorenie?

Čo všetko by si dokázala
Jason Evert to zhrnul jasne: „Ak Boh hovorí: ‚Si krásna‚' diabol chce, aby si si myslela: ‚Nie som krásna'.“ 

Zaujímavo to ponímajú manželia John a Stasi Eldredgeovci. Tí opisujú Boha ako Milenca, ktorý bojuje o svoju krásku (o teba).

A ešte je tu diabol, ktorý sa snaží robiť všetko pre to, aby ťa ako ženu zničil; aby ťa presvedčil o tvojej nedôležitosti, neschopnosti; o tom, že nemáš krásu, ktorú by si mohla svetu odhaliť - a že si na vine a že si to zaslúžiš.

V tomto kontexte však všetko zmení zistenie, že všetky útoky na tvoju krásu, sebavedomie a sebaúctu sa udiali „práve preto, že ste nádherná. Vy ste tou najväčšou hrozbou pre kráľovstvo tmy, pretože len vy dokážete prinášať jedinečne Božiu slávu tomuto svetu. Ste nenávidená pre svoju krásu a silu“. 

Chceš si o sebe myslieť to, čo si myslí Boh, alebo to, čím ťa pokúša diabol?

Ak sa naučíš každé zranenie, ktoré sa ti pre tvoj výzor dostalo, chápať ako útoky diabla, ktorý sa bojí, čo všetko by si dokázala, keby si si uvedomila moc svojej krásy, určite to po čase zväčší tvoje sebavedomie. 

„Si obrazom neba na zemi,“ usiťuje Jason Evert. „Ak si toto zapamätáš, ako to ovplyvní spôsob, akým sa vnímaš, a spôsob, akým chceš, aby muži vnímali teba?“

Ostávajú teda len tri otázky: Veríš tomu? 

Chceš si o sebe myslieť to, čo si myslí Boh, alebo to, čím ťa pokúša diabol? 

A (slovami Jasona Everta) „ako použiješ svoju krásu“?