Kňazi sa stali súčasťou hokejového tímu

Kňazi Košickej eparchie majú na starosti duchovnú správu športovcov Michaloviec. Pomáhajú najmä hokejistom, ich  rodinám a realizačnému tímu a partnerom HK Dukla Ingema Michalovce.

ASI TO ROBÍME DOBRE

„Keď sme začínali, na oboch stranách boli rôzne zvláštne pocity. Dnes máme výborné vzťahy, sme v kontakte, a ak treba, vieme hneď pomôcť. Sme tu pre všetkých, či sú veriaci, alebo ateisti,“ približuje Martin Mihalčo.

Pridáva aj čerstvú skúsenosť. „Keď sme končili poslednú sezónu, neformálne sme sa s chlapcami rozprávali o ich plánoch na leto. Zrazu nás kapitán Kaspars Daugavinš poprosil o spoločnú fotografiu. Neveril som, že to myslí vážne. Kaspars je skvelý hokejista i človek, jeho meno je veľmi známe a fanúšikovia sa s ním chcú často fotiť. Možno naša fotografia nebola nič mimoriadne, ale pre nás to bolo potvrdenie, že to, čo robíme, asi robíme dobre.“

EŠTE NIEČO NAVYŠE

Martin Mihalčo bol v kontakte so športovcami od začiatku svojej 20-ročnej pastoračnej služby. „Pri Hokejovom klube Dukla Ingema Michalovce pôsobíme s Jánom Maťašom od sezóny 2017/2018. Vladyka Cyril Vasiľ nás 27. októbra 2021 oficiálne vymenoval za duchovných správcov pre športové kluby, pri zachovaní našich záväzkov – stále som administrátorom farnosti Jasenov a Ján Maťaš je administrátorom farnosti Vysoká nad Uhom.“

Duchovné sprevádzanie športovcov zahŕňa všetko to, čo aj vo farnosti, „plus ešte niečo navyše, bez rozdielu vierovyznania“, hovorí Ján Maťaš. „Nazval by som to misijnou činnosťou. Vykonávame ju bez akéhokoľvek nároku na odmenu.“

Ohlasovanie Kristovho evanjelia v športovom spoločenstve je špecifické. Potvrdzuje to aj Ján Maťaš: „Kňaz ohlasuje Krista svojou prítomnosťou. Robím to, odkedy som kňazom, teda 21 rokov.“ V michalovskom hokejovom klube ho neoslovia inak ako padre.

K športu mal prirodzene blízko už od detstva. „Pochádzam z dediny a som z generácie detí, ktoré bežne hrávali aj na ulici futbal, tenis, hokejbal, volejbal, basketbal, v zime sme lyžovali a hrali hokej. U dnešných detí to, žiaľ, vidieť veľmi málo. Kým som donedávna nemal  zdravotné problémy, aktívne som športoval. Za dedinu, kde som predtým pôsobil, som hrával futbal.“

Duchovné sprevádzanie športovcov zahŕňa všetko to, čo aj vo farnosti, plus ešte niečo navyše, bez rozdielu vierovyznania.

KOMPLETNÝ SERVIS

Ján Maťaš a Martin Mihalčo sa neoficiálne začali tejto špeciálnejpastorácii venovať po príchode firmy Ingema do miestneho hokeja. „Keď v roku 2017 prevzala vedenie klubu, chcela hráčom zabezpečiť kompletný a čo najlepší servis. Hoci to bolo nezvyčajné, poprosili nás o blízku prítomnosť pri mužstve. Nasledovalo požehnanie šatne. Asi po polroku nás zopár hráčov poprosilo o sviatosti, a tak sa začalo naše pôsobenie v klube,“ približuje Ján Maťaš.

Bez súhlasu vtedajších trénerov Miroslava Chudého a Richarda Šechného by to však nešlo. „Aj tréneri Peter Bartoš, Ivan Droppa, Juraj Faith, Peter Kudelka, Tomáš Surový a ďalší nás prijali ako kolegov. Dnes môžem ľudí z hokejovej brandže i s rodinami hrdo nazvať priateľmi. To isté platí o dnešných tréneroch.“

DOTYK S BOHOM

Martin Mihalčo vysvetľuje, že špecifikom ich služby je schopnosť časovo sa športovcom prispôsobiť, pretože nonstop trénujú a hracie dni si nevyberajú. „Sú na ľade od pondelka do nedele. Počas roka majú len niekoľko voľných dní a asociačných termínov.“

Ján Maťaš tvrdí, že profesionálni športovci majú ešte menej času ako vojaci, policajti či hasiči na to, aby mohli rozvíjať vieru vo svojich farnostiach. „Aj preto, že často menia svoje pôsobisko.“ Padre doteraz spomína na radu, ktorú mu dal michalovský pravoslávny vladyka arcibiskup Juraj Stránský.

„Boli sme s hokejistami pravoslávneho vyznania na biskupskom úrade v Michalovciach a potom bol vladyka na zápase. Povedal mi: otec Janko, buďte pri nich čo možno najviac, lebo to je jediný dotyk, ktorý majú s Cirkvou a Bohom.“

SVIATOSTI V HOKEJOVEJ RODINE

Oboch kňazov už hokejisti berú ako súčasť tímu. „Aj keď od vladyku Cyrila Vasiľa máme dekréty na duchovnú správu športovcov v Michalovciach, rozrástlo sa to v podstate na celé Slovensko – hráči odídu do iného klubu, ale v duchovných
veciach sa stále obracajú na nás,“ približuje Ján Maťaš.

Martin Mihalčo dodáva, že do ich portfólia patrí celá „hokejová rodina“ vrátane HK Dukla Michalovce – mládež. „Tešíme sa, že môžeme poslúžiť aj im.“ Podľa Martinových slov sezónu začínajú spoločným teambuildingom, kde je zoznamovanie s novými členmi „hokejovej rodiny“ a utvrdzovanie vzťahov s tými, ktorí ostali.

„Ponúkame svoj čas, ľudskosť, vypočutie, sväteniny, prípravu na sviatosti a zároveň ich udelenie. Veľmi nás potešilo, keď sme krstili dospelého hokejistu či vysluhovali ostatné sviatosti. Pred prvým zápasom je modlitba a požehnanie šatne, ktoré opakujeme aj pred začiatkom play off – lebo je to akoby nová súťaž,“ prezrádza Martin Mihalčo.

„Vysluhujeme sviatosť zmierenia, krstíme, sobášime, ale aj pochovávame. Sme k dispozícii na akékoľvek rozhovory. Podávame pomocnú ruku pri rodinných či manželských problémoch. Pomáhame tiež pri zabezpečení teambuildingov a, pravdaže, sa na nich zúčastňujeme. Keď treba, pomáhame v kancelárii pri zabezpečení chodu klubu či s organizáciou
charitatívnych a spoločenských podujatí,“ vyratúva Ján Maťaš.

PARTIA PRE BOŽIE KRÁĽOVSTVO

Podľa Martina Mihalča je predpokladom úspechu v športe vytvorenie dobre fungujúcej partie v klube. „Podobne dobre fungujúce spoločenstvo prináša život v Božom kráľovstve.“ Konkrétnych pastoračných skúseností, keď evanjelium poslúžilo športu, majú dosť.

„Je to hlavne v ťažkých chvíľach športovca. Či už po športovej, mentálnej alebo osobnej stránke. Ale, samozrejme, sú aj radostné situácie. Všetci sme sa mimoriadne potešili, keď počas návštevy slovenských biskupov ad limina Svätý Otec František prijal z rúk nášho vladyku Cyrila Vasiľa dres HK Dukla Ingema Michalovce so svojím menom,“ priznáva Ján Maťaš.

Martin Mihalčo vidí ovocie svojej služby aj vo fair play – keď napríklad hráč spadol a priznal, že to nebol faul. „Naša prítomnosť slúži aj na utužovanie partie v kabíne. Vždy nám dobre padne, keď sa hráči potešia nášmu príchodu na tréning či pred zápasmi. Keď, ako tvrdia, cítia pozitívnu energiu s dôvetkom: prichádzajte častejšie. Ale to sa nedá, lebo máme aj svoje farnosti.“

ŠPORT V SLUŽBE EVANJELIA

Obaja kňazi však majú aj skúsenosti, keď sa šport dal do služby evanjeliu. „Ak majú športovci pozitívnu skúsenosť s  kňazom, posúvajú ju aj do svojho života,“ hovorí Ján Maťaš. „Napríklad keď sa začala vojna na Ukrajine, zapojili sa do
pomoci.“ Martina Mihalča poprosil v tom čase zranený hráč Slovenskej hokejovej reprezentácie, že chce ísť s nimi na hranice. 

Ján Maťaš pridáva aj najnovšiu skúsenosť. „V Michalovciach kedysi pôsobil hokejista, ktorý je ateista. Na stretnutí hráčov zo svojho rodného mesta počul, že jeden z nich potrebuje pomoc v duchovnej oblasti. A tak ma hneď kontaktoval
a prosil o pomoc pre kolegu.“

Asi najsilnejším momentom pre padre Janka bolo, keď videl, ako si Jaromír Jágr pred tréningom číta Sväté písmo. „Takisto ma veľmi potešilo, že vo svojom boxe v šatni mal vystavenú ikonu, ktorú sme mu darovali, keď som bol so svojou rodinou na návšteve v Česku.“

Podľa neho je veľmi pekné, keď sa hráči pred zápasom pomodlia či aspoň prežehnajú, rovnako po strelenom góle. „No zatiaľ iba pri zahraničných športovcoch som videl, ako si dvaja súperi po zápase kľakli na koleno a krátko sa spolu pomodlili.“

Martin Mihalčo sa teší, keď vidí hráčov prežehnať sa, pričom to nie je len „rituál“, ale skutočný prejav vďaky a prosby. Dôležité je aj fair play v rámci silnej súťaživosti. Športovci si nič nedarujú, ale po zápase si podajú ruky a opäť sú kamaráti. „Alebo keď protivník pomáha súperovi, ktorý sa zranil.“

MYSLIEŤ NA DRUHÝCH

Šport je inšpiráciou pre život súčasných kresťanov aj preto, lebo profesionálny športovec musí na sebe ustavične pracovať a musí vynikať vytrvalosťou. „Aj keď prehrám zápas, znova musím vstať, lebo ma čaká ďalší. Preto by sme mali byť vytrvalí,“ tvrdí Ján Maťaš.

Obaja duchovní otcovia sa zhodujú, že šport je jedným z účinných liekov na individualizmus v dnešnej spoločnosti. Bez spoluhráčov a bez schopnosti spolupracovať, podriadiť sa úlohe v tíme sa úspech nedostaví. „Preto môže byť tímový šport príkladom, ako nemyslieť len na seba, ale na dobro druhých.“

Mnoho fanúšikov netuší, koľko driny a trénovania je za každým zápasom. „Vidíme len ten koniec – víťazstvo alebo prehru. V prvom prípade sa fandí ostošesť, v tom druhom vieme, aký vie byť ,fanúšik úspechu‘. Ľahko sa kritizuje, nevnímame drinu alebo neveríme, že športovci robia to najlepšie, čo vedia,“ hovorí Martin Mihalčo.

Ján Maťaš prirovnáva svedomitú prípravu športovcov k letu na Mesiac. „Treba kvantum času, financií, obety a ľudí, aby sa takýto let uskutočnil. Predstavte si športovca ako kozmonauta v rakete pred odletom. Asi toľko úsilia treba v každej oblasti, aby sme ho videli stáť na ľade pri hymne pred zápasom v našej najvyššej súťaži.“ 

KAŽDÝ JE DÔLEŽITÝ

Súčasťou života a aj športu sú prehry. Majú nás urobiť lepšími, aj keď bolia. „Ako sa hovorí, prehrali sme bitku, ale nie vojnu. Z prehier sa treba poučiť v športe i v živote,“ konštatuje Martin Mihalčo.

Svätý Otec František nás povzbudzuje, že aj keď človek nedal gól, neprehral úplne, lebo vždy sa môže vrátiť na ihrisko, pridať sa k tímu a skúsiť dať ďalší gól. „Ešte by som dodal, že síce si väčšinou všímame tých, čo dajú gól, no dôležitý je každý – ten, čo bránil, ten, čo prihrával, aj ten, čo dal gól,“ dopĺňa Ján Maťaš.

Preto sa to volá tím. „Nemusíš skórovať, ale pracuj pre mužstvo, pre svoj klub, lebo ťa potrebujú. Hráč, ktorý skóroval, je dôležitý. No nemenej dôležitá pre klub je aj upratovačka, ktorá dá po zápase do poriadku štadión, hoci o nej nikto nehovorí.“ Predpokladom úspechu v športe je vytvorenie dobre fungujúcej partie v klube. Podobne dobre fungujúce spoločenstvo prináša život v Božom kráľovstve.