Košickí seminaristi privítali vzácneho hosťa

Pre bohoslovcov Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach bol tento rok 14. september špeciálny. Všetci očakávali príchod pápeža Františka na východ Slovenska a tešili sa na stretnutie s ním.

Niektorí išli na Štadión Lokomotíva, ďalší ostali v seminári, aby pomáhali pri zabezpečovaní vzácnej návštevy. Do miesta ich formácie sa totiž prišiel Svätý Otec naobedovať a oddýchnuť si v rámci nabitého programu.

Otcovská láska v podobe úsmevu a úprimného pohľadu

Ako hovorí bohoslovec Šimon Jurčišin, návštevu Svätého Otca Františka v seminári sprevádzali veľké prípravy. „Mojou úlohou v čase príchodu sprievodu Svätého Otca do seminára bola obsluha počas obeda. V tom zhone som príchod pápeža Františka vôbec nepostrehol.

Zistil som to až vtedy, keď som videl, že obsluhujúci Svätého Otca veľmi rýchlo nosia z kuchyne naservírované jedlo,“ približuje študent prvého ročníka filozofie a dodáva, že chodby okolo pápežovej izby boli prísne strážené.

Atmosféra v košickom kňazskom seminári bola podľa slov bohoslovca Šimona Jurčišina veľmi pokojná aj v čase, keď vedeli, že hlava Katolíckej cirkvi je vzdialená len niekoľko miestností od nich.

„Pár minút pred koncom siesty sprievodu prišiel za nami otec rektor s tým, že ideme na rektorát (miesto, kde mal Svätý Otec pripravený apartmán), aby sme sa stretli s pápežom Františkom. Bola to nečakaná, ale veľmi radostná správa.

Osobne som pápeža pozdravil a podal mu ruku. Je to pre mňa nezabudnuteľný zážitok, hoci trval iba niekoľko sekúnd. Pápež František každému jednotlivo daroval okrem ruženca hlavne osobnú pozornosť plnú otcovskej lásky v podobe úsmevu a úprimného pohľadu,“ spomína si Šimon Jurčišin na jedinečné chvíle. 

Obsluhoval Svätého Otca

Seminarista František Hermanovský poznamenáva, že návšteva Svätého Otca v kňazskom seminári zostane pre bohoslovcov i predstavených mimoriadnou udalosťou.

A to aj napriek tomu, že im prípravy a povinnosti, ktorými žili pred príchodom pápeža, nedovolili prežiť okamih stretnutia s hlavou Katolíckej cirkvi naplno. No radosť z jej príchodu bola neopísateľná.

„Osobnosť Svätého Otca je mne osobne mimoriadne blízka: tiež som František a narodil som sa presne v ten istý deň ako on, len o 60 rokov neskôr,“ vysvetľuje František Hermanovský.

Jeho úlohou, vďaka ktorej mohol byť v tesnej blízkosti Svätého Otca počas návštevy seminára, bola obsluha pri stole. Ako to vyzeralo pri obede?

„Striedme menu, limitovaný počet účastníkov, priateľská atmosféra a skromný hosť pápež.

Keď skončil spoločné stolovanie, prišiel sa nám obsluhujúcim poďakovať za službu a podaroval nám ruženec,“ opisuje študent piateho ročníka zážitky z obeda Svätého Otca.

Pápež František po krátkom odpočinku, ktorý mal pred odchodom na popoludňajšie stretnutia, každému podal ruku a odovzdal dar pre seminárnu komunitu – sochu svätého Jozefa. „Poprial nám ešte veľa síl a poprosil nás o modlitbu.

Napriek svojmu bohatému programu si našiel priestor aj na nás. Skutočne, až s odstupom času si uvedomujem, čo pre mňa a pre celý seminár toto stretnutie znamenalo,“ dodáva František Hermanovský.

Bohoslovci odprevádzali vzácneho hosťa aj z okien. Snímka: Róbert Belohorský

Zavolal ich samotný biskup Ríma

Bohoslovec tretieho ročníka Dominik Maruša pripomína, že 14. september 2021 bol deň, na ktorý čakal nejeden východniar. „Výnimkou nebol ani náš seminár. Tešili sme sa na muža v bielom, muža pokorného a múdreho.“ Ako to v seminári vyzeralo pred príchodom vzácnej návštevy?

„Už od rána vládla emotívna nálada, všetko muselo byť tip-top. Celý deň sme boli ponorení do svojej práce až tak, že sme ani nevnímali, koľko je hodín, keď tu zrazu jeden spolubrat vykríkol: ,Už sú tu!‘“

Skupinka, do ktorej Dominika zaradili, nebola pri tom, ako Svätý Otec vchádzal do budovy, a nemala ani tú milosť obsluhovať pápeža. „Starali sme sa o iných hostí. Mysleli sme si, že už Svätého Otca ani neuvidíme, no zrazu k nám prišiel otec rektor s tým, že nás volá samotný biskup Ríma.

Veľmi som sa potešil, ako som ho uvidel. Najsilnejší moment nastal, keď sme si podali ruky. Z jeho pohľadu išla láska, pokoj, duchovno a niečo veľmi silné. Bol to neskutočný zážitok a zároveň to bola aj odmena za celý ten náročný čas,“ hovorí Dominik Maruša.

Pred seminárom čakali na pápeža Františka mnohí Košičania, ktorí chceli Svätého Otca pozdraviť. Snímka: Jaroslav Grocký

Druhá pápežská návšteva v košickom seminári

Seminarista Jaroslav Grocký zo štvrtého ročníka sa deň pred príchodom Svätého Otca do Košíc zúčastnil na stretnutí so zasvätenými osobami v Katedrále sv. Martina v Bratislave. „Vedel som, že v seminári to bude viac o službe, aby všetko prebehlo hladko, a že sa k Svätému Otcovi asi nedostanem.

Mojou úlohou bolo byť nápomocný pri kontrole pozvaných hostí a pomôcť pri obede delegácie, ktorá s pápežom Františkom prišla z Prešova,“ približuje, no zároveň dodáva, že v kútiku duše mal túžbu stretnúť sa so Svätým Otcom aj osobne.

„Predsa len byť s ním v jednej budove a nestretnúť ho by mi bolo celkom ľúto. Táto moja túžba sa napokon aj naplnila a dostali sme možnosť osobne ho pozdraviť. Nastúpení sme čakali pred priestormi, kde oddychoval Svätý Otec.

V momente, keď vyšiel von, sa na nás všetkých usmial a jeden po druhom sme prichádzali k nemu a podali mu ruku. Ja som sa mu krátko v angličtine prihovoril – povedal som mu, že som rád, že tu je, a že sa zaňho modlím. Pápež sa na mňa usmial a poďakoval.“

Tento okamih pre Jaroslava Grockého znamená veľa a uvedomuje si jeho jedinečnosť. „Pred 26 rokmi bol v  našom seminári pápež Ján Pavol II. a fotografie z tejto návštevy lemujú chodbu, ktorou deň čo deň kráčam do kaplnky. Vždy som si hovoril, aké by bolo úžasné toto raz v seminári zažiť.

A stalo sa – pápež sem prišiel aj počas mojej seminárnej formácie.“ Z návštevy si odnáša veľa podnetných myšlienok, ktoré im Svätý Otec adresoval. „On do nás zasial semienko a je už len na nás, ako toto semienko vyklíči a bude rásť,“ dodáva bohoslovec košického seminára.