Kríza autorít je vlastne kríza služby
ALŽBETA VOJTUŠOVÁ (22),
študentka žurnalistiky
Snímka: DIANA MICHALIČOVÁ
Najprv som verila, že autoritou je človek, ktorý si rešpekt získava nátlakom, silou. Neskôr som zistila, že ňou môže byť aj niekto milý, zdvorilý. Živo si spomínam na kaplána, ktorý bol len o pár rokov starší ako my, cez filmy nám vysvetľoval pravdy života a skutočne sa o nás zaujímal. Nikto z nás si nedovolil skákať mu do reči, drzo odpovedať na jeho otázky, nevnímať a nepočúvať to, čo hovorí. Zároveň sa však nikto nebál klásť aj tie najzložitejšie otázky, vyjadriť svoje pochybnosti a kriticky diskutovať. To je podľa mňa autorita – človek, ktorý dokáže viesť ľudí po správnej ceste bez toho, aby úplne stratili a utlmili samých seba.
SLAVOMÍR PÁSZTOR (27),
IT analytik
Snímka: Archív SP
Napadá mi viacero úrovní, ako sa zamýšľať nad autoritou, preto skúsim svoj pohľad na autoritu zúžiť a vysvetliť ho využitím aspoň jednej z nich. Pod autoritou si predstavujem človeka, ktorému je zverená starostlivosť o nejaké dielo, či už cirkevné, alebo svetské. Môžeme povedať, že autorita tohto človeka prirodzene vyplýva z titulu jeho funkcie. V tomto kontexte môžeme človeka označiť za dobrú autoritu, keď – a to považujem za kľúčové – si je vedomý toho, že jeho prvoradou úlohou je slúžiť. Nič viac a nič menej. Dobrou autoritou je človek, ktorý si to uvedomí a podľa toho riadi všetky svoje kroky voči zvereným ľuďom a povinnostiam. Preto ak hovoríme o kríze autorít, v skutočnosti hovoríme o kríze služby.
ANETA JUHANIAKOVÁ (21),
študentka filozofie a ekonómie, Bayreuth (Nemecko)
Snímka: Archív AJ
Pre mňa je fascinujúca morálna autorita, niekto, kto nám môže dať vylučujúci dôvod (ne)spraviť niečo v osobnom živote. Kedy je míňanie peňazí investícia a kedy rozmar? Koľko času si nájsť na súrodencov? Bývať s partnerom aj pred manželstvom? Na jednej strane sa zdá, že jediný dôvod niečo spraviť nám môže dať vlastné svedomie. Každý však hľadá radu – na internete, u kamaráta, teológa, v knihe. Práve pri tých srdcu najbližších záležitostiach chcem vedieť, že veci robím dobre, a často zistím, že čím viac svedomie potrebujem, tým je zahmlenejšie. Zdá sa, že svedomie je zvrchovaná autorita, ktorá sa však nezaobíde bez vzoru (autority) cnostného človeka, teórie či katechizmu.
MILOŠ KRUPKA (21),
tudent učiteľstva matematiky, informatiky
Snímka: Archív MK
Autoritou sú ľudia, ktorých aspoň tolerujem alebo rešpektujem, prípadne si z nich beriem príklad. Autority rozlišujem rôznymi spôsobmi, ale podstatné je, že ide o osoby, ktorých rady a skúsenosti som si ochotný vypočuť. Autoritou môže byť rodič, nejaký vzor, ten, kto dosiahol niečo, vďaka čomu je pre mňa inšpiráciou. Určité autority sú dané spoločnosťou a je v mojom vlastnom záujme rešpektovať ich a počúvať, ak nekonajú so zlým úmyslom. Takou autoritou je napríklad aj polícia. Autorita pre mňa znamená postavenie v pozícii, z ktorej má daná osoba vplyv na jednotlivca či spoločnosť. Dokáže motivovať a inšpirovať. Avšak môže byť aj autoritou strachu, ktorú ľudia počúvajú a konajú podľa nej len pre obavy z možných trestov...
NATÁLIA KOYŠOVÁ (23),
tudentka práva
Snímka. Archív NK
Mať a rešpektovať autoritu je podľa mňa nevyhnutné pre dobré spolužitie v spoločnosti. Zdá sa mi, že spoločné dobro možno dosiahnuť, len ak do istej miery opustím svoj individualizmus a podriadim sa autoritám, či už ide o myšlienku, alebo osobu/y. V každej spoločnosti je predsa na istý problém mnoho dobrých riešení. Preto musí existovať ktosi, kto medzi nimi rozhodne. Myslím, že preto je potrebné rešpektovať aj také usmernenia, ktorým nerozumiem. No ak autorita koná nemorálne, prestáva byť autoritou a nemám povinnosť počúvať ju. A ak mám možnosť autoritu si vybrať, cítim väčšiu zodpovednosť zvoliť si ju rozumne. Kompetentnú autoritu je potom ľahké vážiť si a dôverovať jej.