List dievčaťu, ktoré sa nebojí byť ženou

Milé dievča, 
rád by som ti venoval niekoľko slov, pretože mi na tebe záleží. Verím v dôležitosť slovíčok „ďakujem“, „prosím“ a „odpusť“, a preto sa základná osnova tohto listu bude opierať predovšetkým o ne. 

Kľuč k sebaprijatiu spočíva vo vďačnosti
V prvom rade chcem ďakovať Bohu za to, že ťa stvoril takú, aká si. Chcem ťa zároveň povzbudiť v tom, aby si sa nezľakla úlohy ženy a matky. Je to určite náročná úloha, no stačí odovzdanosť a dôvera v Božiu prozreteľnosť.

Boh sám stačí na to, aby ťa uschopnil robiť v tomto svete veľké veci. Ďakujem ti, dievča, za to, že stojíš v svojej úlohe na mieste, kde sa nachádzaš – či už je to úloha študentky, dcéry, pracujúcej, manželky, matky, zadanej, slobodnej, hľadajúcej...

Teším sa z toho, že v týchto pozíciách vytrvalo bojuješ. Možno väčšina ľudí okolo teba preletí bez toho, aby si ťa niekto všimol. No ja ti za všetko, čo robíš, ďakujem.

Do svojho prostredia prinášaš veľa darov a talentov. Možno si to ani neuvedomuješ, no tvoja ženskosť a už len samotná tvoja prítomnosť nebadane pretvára svet, v ktorom sa nachádzaš.

Uvedomuješ si svoj potenciál? Si si vedomá toho, že tvoje srdce zjemňuje a skrášľuje túto spoločnosť? Skutočné sebaprijatie sa začína vo vďačnosti za seba.

Skús sa postaviť pred neho a poďakovať mu za to, že ťa utvoril. Táto jednoduchá modlitba oslobodzuje z pút komplexov a neprijatia.  

To podstatné je očiam neviditeľné
Základná otázka každej ženy je: „Som pekná?“ Predstav si ružu plnú tŕňov. Ružu, ktorá neustále kvitne do krásy - to ty si tá ruža. Vznešená, originálna a tajomná.

Žiaľ, naša spoločnosť, kultúra, prostredie a v neposlednom rade zlý duch až príliš často poukazujú len na tŕne – chyby a nedostatky. V tomto tlaku nezriedka zabúdaš na krásnu ružu, ktorá je uprostred teba.

Vždy, keď sa pozrieš na seba do zrkadla, nezabudni v sebe uvidieť túto ružu. A hlavne – nezabudni ju každý deň polievať.

Mimochodom, nie sú vari aj tvoje nedostatky (a veľmi často sú to iba domnelé nedostatky) súčasťou tvojej krásy? Neprejavuje sa dokonalosť aj v tvojich chybách? 

Môžem ti povedať, že tvoja krása sa najviac odzrkadľuje vo všednosti, aj vtedy, keď si nenamaľovaná a neupravená. Rád by som ťa pozval k hlbšiemu vnímaniu krásy, ktorá je v tebe ukrytá.

Píšem o kráse, o ktorej hovorí aj svätý Augustín: „Láska je krásou duše.“

Najkrajšia si vtedy, keď miluješ. Táto láska sa prejavuje vo veciach a situáciách, ktoré často považujeme za samozrejmosť.

Najkrajšia si vtedy, keď umývaš riad bez toho, aby ťa niekto o to poprosil.

Najkrajšia si vtedy, keď dovolíš chalanovi, aby ti pomohol preniesť ťažkú tašku.

Najkrajšia si vtedy, keď ti po tvári stekajú slzy, pretože sama mnohé situácie nezvládaš.

Najkrajšia si vtedy, keď sa dokážeš priznať k nemu napriek nepochopeniu a výsmechu okolia.

Najkrajšia si vtedy, keď dôveruješ Bohu, prosíš ho o odpustenie a o milosrdenstvo do každej situácie.

Dovoľ svojej kráse vyniknúť v skrytosti. Tam, kde je prikrátky každý vonkajší obdiv a okázalosť, práve tam môžeš vstúpiť do vnímania svojej skutočnej krásy a zvelebovania toho, ktorý je nemeniteľne krásny. 

Keď som slabá, vtedy som silná
Hoci sa dnes snaží svet do teba natlačiť predstavu o silnej a nezávislej žene, povzbudzujem ťa nebáť sa byť slabá, lebo práve vtedy sa vieš oprieť o toho, ktorý hovorí, že jedine v ňom sme silní. Maj odvahu odložiť svoje masky a nebáť sa plávať proti prúdu.

Byť ženou znamená okrem iného byť zraniteľnou. Tvoje zranenia nemusia byť prekážkou, práve naopak. Neboj sa počúvať odkaz svojich rán. Pretože tvoje rany môžu byť tvojím sprievodcom na ceste životom. Vďaka nim môžeš v svojom vnútri objaviť nečakané pramene lásky a radosti. 

Zároveň by som sa ti chcel ospravedlniť. Prepáč nám mužom, ak sme k vám ženám neúctiví a hrubí. Odpusť nám, že sa neraz nevieme správať ako muži.

Často sa stáva, že vtedy, keď máme byť ochrancovia, tak sme ticho. Vtedy, keď sa vás máme zastať, tak radšej mlčíme. Vtedy, keď máme byť trpezliví, tak chceme všetko rýchlo. A vtedy, keď máme byť odvážni, tak sa niečoho zľakneme.

Bolí ma, keď vidím, že sa žena stáva prostriedkom na uspokojenie. Neraz to robím aj ja sám, a preto ti patrí jedno veľké prepáč. 

Chcem ťa poprosiť, aby si sa nezabudla modliť za nás mužov. Skutočná modlitba má takú moc, ktorú si často ani neuvedomujeme. Modli sa hlavne vo chvíľach pádov, sucha, odmietania, nepochopenia a neprijatia. Odovzdaj mu všetko.

Chápem, je to neraz veľmi ťažké, no ak môžeš, skús sa aj v týchto chvíľach rozhodnúť pre lásku.

Tvoje srdce môže byť doráňané, no schopnosť milovať ti nik nemôže vziať. Povzbudzujem ťa k osobnej modlitbe.

Vďaka nej si budeš čoraz viac uvedomovať svoju hodnotu a krásu. Pretože päť minút so Stvoriteľom je oveľa viac než hodiny líčenia a vysedávania v kozmetických salónoch. Nájdi si chvíľku času v salóne skutočnej krásy menom kostol. 

Verím, že moje slová padli na úrodnú pôdu. Verím, že týmto maličkým skutkom som ťa posunul aspoň o kúsok vpred.

Nikdy neprestávaj veriť v ozajstnú Lásku.

Žehnám ti.