Maľovanie je moja modlitba

Raz ste sa vyjadrili, že vaša cesta k umeniu bola tŕnistá. Môžete byť trošku konkrétnejšia?

Áno, cestu vnímam ako tŕnistú. Už ako dieťa som mala výtvarné sklony a veľkú túžbu maľovať, no nikdy som sa k tomu nevedela dostať. Chodila som síce na ZUŠ-ku, no v tej dobe si pamätám, že sme vždy len kreslili. A ja som túžila po farbách. Neskôr v živote u mňa vyhrali iné záľuby a študovať som išla techniku. Maľovať som sa odhodlala až počas materskej dovolenky. Na začiatku to bola len psychohygiena a snaha niečo vytvoriť. Postupne som videla, že ľuďom sa moje obrazy páčia, a nabrala som odvahu zverejniť ich na sociálnych sieťach. Veľmi ma tešila pozitívna spätná väzba a to, že mali o moje obrazy záujem. Pre unavenú mamu to bol balzam na dušu.

Odvtedy už ubehol nejaký čas a zo záľuby sa stalo niečo hlbšie, čo vás presahuje a posúva vašu tvorbu aj k duchovným témam. Kde teda čerpáte inšpiráciu pre svoje diela?

Inšpirácia je rôzna, ale často maľujem úplne bez predstavy, čo by som chcela maľbou povedať. Snažím sa naplno prežívať samotný proces. Počas maľovania sa modlím, počúvam chvály s Božím slovom a trávim čas s Otcom. Je to rovnaké pri maľbe abstraktov a aj pri maľbe duchovných motívov. Výsledok maľby ma presahuje. Sama som často prekvapená, čo Pán hovorí ľuďom cez moje maľby. Je to omnoho viac, ako keby som sa chcela vyjadriť maľbou. Napríklad namaľujem abstraktný obraz, ktorý na prvý pohľad pripomína vlnu a oblohu. V maľbe sa venujem hre so svetlom a tieňom. Je pre mňa fascinujúce, keď tam potom niekto vidí otvorené Červené more a Boh sa mu cez obraz prihovára.

Janka Kadlecová v objatí svojich maliarskych diel, ktorým nechýba duchovný rozmer. Snímka: archív Janky Kadlecovej

Vašou túžbou je zachytávať krásu, a tak sa o ňu deliť s ostatnými.

Áno, zachytávať krásu bol úplne prvý hlbší rozmer, o ktorý som sa snažila. Samotný Boh je krása, ktorá sa nedá zachytiť, no môžeme ho vidieť v kráse jeho stvorenstva. V súčasnom umení som, naopak, často nachádzala snahu zaujať vulgárnosťou. Moje prvotné myšlienky boli, že chcem robiť pravý opak.

Prinášate do sveta umenia, ale aj do bežného života kúsok z fascinácie krásou, aby z nej mohli načerpať aj iní. V súčasnosti sa o tom môžu presvedčiť aj návštevníci Diecézneho centra v Žiline, kde vystavujete svoje diela na prvej vlastnej autorskej výstave.

Bol to môj veľký sen, o ktorom som si nikdy nedovolila snívať nahlas. Nevedel to dokonca ani môj manžel, a to mu o svojich snoch hovorím celkom často. Ponuka výstavy prišla veľmi nečakane, keďže sme ani len netušili, že výstavy v diecéznom centre spravuje náš blízky priateľ. A tak sa ma jedného dňa opýtal, či by som to nechcela skúsiť. Na prípravu obrazov som mala celé leto, a tak som si ho umelecky užila. Popri starostlivosti o tri malé deti som takmer každý deň maľovala. Krásne na tom je, že aj keď to bolo organizačne náročné, zachoval sa rozmer modlitby a času s Pánom. A tak mi Boh splnil jeden veľký sen o výstave.

S akými reakciami sa stretávate?

Reakcie sú úžasné a povzbudivé. Veľmi si vážim, keď mi niekto osobne napíše spätnú väzbu; posúva ma to dopredu a dáva mi to pocit istoty, že robím to, k čomu ma vedie Boh. Momentálne uvažujem, že pôjdem na doplnkové dvojročné štúdium a začnem sa maľbe venovať aj profesionálne. K tomu ma práve viacerí návštevníci výstavy povzbudzujú.

Nebeský vodopád. Akryl na plátne. Tento obraz vyhral 3. miesto v súťaži European Art Awards 2020. Snímka: archív Janky Kadlecovej

Vy sa však venujete okrem abstraktnej maľby aj realistickým obrazom.

Áno, rada maľujem obrazy, kde je znázornený Ježišov vzťah k človeku. Zvyčajne maľujem motív ženy, ktorá je v Ježišovom objatí. Tieto obrazy sú pre mňa osobné. Vyjadrujú moju túžbu po jeho prítomnosti a dotyku. Veľmi rada sa vraciam aj k obrazom baletiek, ktoré znázorňujú pokoru, čistotu a slobodu. Raz som maľovala Ježišov portrét podľa Turínskeho plátna a pri pohľade do jeho očí som ostala očarená.

Za svoju tvorbu ste získali aj ocenenie, a to tretie miesto v súťaži European Art Awards (EAA).

EAA je súťaž amatérskych umelcov z viacerých európskych krajín. Priznám sa, že prihlásením do tejto súťaže som sa chcela zviditeľniť, a dúfala som, že si môj obraz niekto všimne. Ani by mi nenapadlo, že pri takej veľkej konkurencii mám šancu uspieť, preto som ďalej túto súťaž nesledovala. O tom, že som sa umiestnila na treťom mieste, som sa dozvedela až z príspevku jednej pani, ktorá mi obraz komentovala na sociálnej sieti.

Obraz s motívom ženy v Ježišovom objatí. Snímka: archív Janky Kadlecovej

Máte tri deti. Budete viesť aj ich k maľovaniu?

Mám troch synov. Najstarší mal nedávno šesť rokov. U neho sa už výrazne prejavuje výtvarný talent. Dokonca má lepšiu vizuálnu pamäť ako ja. Nádherne kreslí spamäti. Mladší dvaja tiež radi kreslia, ale tam je priskoro hovoriť o výnimočnom talente. Oni majú najmä talent kresliť po stenách.

Už ste spomenuli, že pri maľovaní sa modlíte a aj takouto formou trávite čas s nebeským Otcom. Čím je pre vás samotné maľovanie?

Maľovanie je môj osobný čas s Bohom, moja modlitba, chvála. Je to čas, keď Otec premieňa moje srdce.