Medaila i medailón zdobia filipínsku vzpieračku

Pre mladú vzpieračku Hidilyn Diazovú je obrovský úspech na olympiáde naozaj rozprávkovým splneným snom. Pochádza z chudobnej viacdetnej rodiny, narodila sa ako piata zo šiestich súrodencov. Jej otec pracoval ako vodič rikše v malej dedinke blízko juhofilipínskeho mesta Zamboanga.

Hidilyn si spomína, že ako dieťa chcela pracovať v banke, aby sa jej mama nemusela stále sťažovať na nedostatok peňazí. Keď mala desať rokov, bratranec jej ukázal svet vzpieračstva. Taký provizórny. Z odpadových plastových rúr a betónu naliateho do konzerv vyrobil činky, s ktorými potom mladú Filipínku trénoval.

Neskôr si ju všimli iní lokálni vzpierači, ktorí jej darovali ozajstné činky. Cvičila tak tvrdo, až ich zlomila. Ukázala obrovský potenciál, čím si vyslúžila pozornosť športových klubov i sponzorov.

Prvé úspechy

V roku 2008 sa vďaka takzvanej divokej karte filipínskeho olympijského výboru dostala na letné olympijské hry do Pekingu. Ako sedemnásťročná sa stala prvou ženskou vzpieračkou v dejinách Filipín. Hoci vyššie umiestnenie nedosiahla, prekonala svoj vlastný národný filipínsky rekord z predchádzajúceho roka.

Zároveň to bol kľúč k jej ďalším úspechom. Na olympiáde v Riu de Janeiro v roku 2016 bolo jej cieľom získať aspoň bronz, prekvapila však samu seba druhou priečkou a zaslúženým striebrom. Bola to prvá olympijská medaila pre Filipíny za ostatných dvadsať rokov a takisto prvá medaila za neboxerskú disciplínu od roku 1936.

Odchod do Malajzie

Mladá vzpieračka bola odhodlaná stať sa svetovou šampiónkou. Začala trénovať s čínskym trénerom Kaiwenom Gaom, ktorý predtým cvičil i čínsku ženskú armádu. Žiaľ, domáci politický režim jej športovým ambíciám neprial.

Spolu s novinármi a právnikmi ju neoprávnene označil za členku skupiny, ktorá chcela zvrhnúť režim filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho. Preto sa jej situácia doma omnoho zhoršila. Filipínsky športový zväz ju odmietol finančne podporovať.

Hidilyn sa rozhodla požiadať verejnosť o podporu vo forme zbierky, do ktorej sa Filipínci radi zapojili aj napriek tomu, že v krajine žije mnoho ľudí vo veľkej chudobe. Aj vďaka ich pomoci sa Hidilyn v roku 2019 mohla presťahovať do malajzijského mesta Kuala Lumpur, kde sa plánovala intenzívne pripravovať na olympijské hry v Tokiu.

Tam ju však zastihla pandémia koronavírusu, ktorá obmedzila cestovanie i služby. Posilňovne a telocvične boli zatvorené. No kreatívna Filipínka sa nevzdala. Sociálne siete obleteli fotografie, na ktorých si z bambusovej palice a dvoch barelov s vodou vyrobila provizórne činky, s ktorými trénovala na nadchádzajúcu olympiádu.

Najprv cvičila v hoteli, ale obávala sa, že ťažké činky by poškodili podlahu. Preto sa radšej presťahovala do mesta Malacca, kde cvičila pod garážovým prístreškom. Popri príprave sa venovala i online koučingu a charitatívnym zbierkam.

Pre protipandemické opatrenia sa od svojho odchodu do Malajzie nevidela s rodinou. Domov sa dostala až po svojej účasti na olympiáde, pričom na letisku v Manile ju vítalo množstvo ľudí. „Pre svoj cieľ som obetovala veľa, Boh však mal so mnou plán,“ povedala Hidilyn Diazová pre istý filipínsky denník.

Zlato a modlitby

Do Tokia prišla súťažiť vo váhovej kategórii do 55 kilogramov. Po tesnom súboji sa jej 26. júla podarilo vybojovať zlatú medailu a zároveň pokoriť dovtedajší svetový rekord – dokázala zdvihnúť až 224 kilogramov.

Po poslednom zdvihu si zaborila tvár do dlaní, rozplakala sa a spod trička vytiahla milostivý medailón Panny Márie. Milostivý medailón dostala Hidilyn od priateľky pred odchodom do Tokia.

„Kamaráti sa za mňa modlili novénu, a tak som sa ju modlila aj ja,“ povedala filipínska vzpieračka pre portál Aleteia. „Vôbec som nečakala, že by som to mohla zdvihnúť. Myslím si, že mi pomohol Boh a ľudia, ktorí sa za mňa modlili. Všetkým sa chcem poďakovať za modlitby a novénu. Milostivý medailón je pre mňa symbolom viery a pomoci od Ježiša a jeho Matky Márie.“

K Hidilyninmu úspechu sa vyjadrili i filipínski biskupi. Pogratulovali jej nielen k zisku prvej filipínskej zlatej medaily, ale aj k odvahe prejaviť svoju vieru na verejnosti, pred zrakmi celého sveta. „Obdivujeme jej oddanosť Panne Márii a to, že vyhrala medailu s vierou v srdci,“ uviedol arcibiskup Romulo Valles, predseda filipínskej biskupskej konferencie.

„Jej sila spočíva v láske k svojej krajine a hlbokej viere v Boha.“ Manilský kardinál José Advincula ju označil za inšpiráciu pre ostatných Filipíncov: „Ďakujeme jej, že takto zviditeľnila našu krajinu. V týchto ťažkých časoch to pre nás znamená naozaj veľa.“