Medzi vedou a vierou žiaden rozpor nevidím
„To, že máš myseľ a kapacitu nato, aby si mohol robiť vedu, znamená, že to tak chcel Boh,“ hovorí Peter Kráčalík. Snímka: archív Petra Kráčalíka
Vidí Peter Kráčalík nejaký rozpor medzi tým, že je astronóm, a tým, že je veriaci? Nemá pocit, že si veda a Biblia v mnohých aspektoch odporujú? „Raz som bol prednášať na cirkevnej škole a tam tiež padla práve táto otázka. Odpovedal som tak, ako odpoviem aj teraz.
Keď si človek preštuduje Bibliu, zistí, že nevyvracia žiadne fyzikálne teórie – napríklad ani o vzniku vesmíru, aj napriek tomu, že opisuje, ako vesmír vznikol. Bibliu totiž neberiem úplne doslovne, skôr ju chápem obrazne. V takom prípade aj vznik sveta zodpovedá približne tomu, čo z fyziky vieme.
V prvý deň vzniklo svetlo, potom vznikli nejaké hviezdy, planéty a tak ďalej. Samozrejme, tu nehovoríme o dňoch, ale treba si to dať do nejakej realistickej škály, napríklad státisíce až miliardy rokov.
Keď podľa Biblie vznikol svet za sedem dní, je to metafora – nemôžeme si teraz napočítať pondelok, utorok až nedeľa a povedať si, že tak rýchlo počas toho, čo my chápeme ako týždeň, vznikol vesmír. Boh nám tie odkazy vtedy musel dať do podoby, v akej sme si ich boli schopní predstaviť, a deň sa človeku omnoho ľahšie chápe ako nejaké stovky či milióny rokov.“
Biblia pomáha aj vedcom
U Petra Kráčalíka to je teda o interpretácii Biblie – o tom, že ju nemôžeme študovať doslova, hľadať v nej detaily ako vo vedeckej štúdii a vyhodnocovať ich presnosť. Na druhej strane aj napriek tomu nám podľa Petrových slov Biblia možno vie pomôcť odpovedať na otázky spojené s vedou, na ktoré veda odpovedať nedokáže – práve vďaka svojej obraznosti.
„Vo fyzike vôbec nevieme všetko, dokonca toho nevieme ani väčšinu. Aj keď sa pozeráme na čoraz menšie škály, vieme sa dostať po nejakú tú Planckovu dĺžku a to je všetko. To isté platí pre vznik vesmíru. Vieme, že tam boli nejaké častice a antičastice a tak ďalej.
Keď sa však budeme pýtať hlbšie, odkiaľ sa častice vzali, odkiaľ sa vzal vesmír a podobne, tak jednoducho nijakú uspokojivú odpoveď nenájdeme zrejme nikdy. Vtedy má zmysel siahnuť po Biblii,“ vysvetľuje Peter Kráčalík.
Využívať možnosti, ktoré nám dáva Boh
Jedna vec je otázka vesmíru alebo nevinného skúmania sveta okolo nás. Druhá vec je otázka nejakého upravovania tohto sveta a prípadne aj princípov života. Na otázku, či vníma odbory, ako je napríklad experimentálna medicína alebo genetické inžinierstvo, ako zásah proti Bohu, Peter Kráčalík odpovedá:
„Nie, nevnímam odbory ako genetické inžinierstvo ako zásahy proti Bohu. Aby som to ilustroval, poviem príbeh: Človek, ktorý nevedel plávať, padol niekam do močiara a začal sa topiť. Išli okolo hasiči a chceli mu pomôcť, no on povedal: ,Nie, ďakujem, mňa vyslobodí Boh.‘
Nič sa však nestalo, ale hasiči išli onedlho opäť okolo. On im na ich výzvy však znovu odpovedal, že majú odísť, lebo ho predsa zachráni Boh. A takto to pokračovalo. Nikto ho teda nevyslobodil. Keď sa dostal do neba, vyčítavo sa opýtal Boha, prečo ho nezachránil. Boh na to odvetil: ,Veď som ti posielal hasičov.‘“
Keď sa pýtame, či veda môže byť pomocná ruka ako títo hasiči, Peter Kráčalík zdôrazňuje: „To, že máš myseľ a kapacitu nato, aby si mohol robiť vedu, znamená, že to tak chcel Boh. Rovnako to je s inými našimi schopnosťami v iných odboroch.
Nám síce veci ako genetické inžinierstvo alebo nové spôsoby liečby môžu pripadať ako neprirodzené alebo divné, ale vôbec nevieme, čo s nami Boh zamýšľa. Napríklad genetické inžinierstvo môže pomôcť vyriešiť to, že v nejakej časti sveta už nebude pre sucho časť populácie hladovať, pretože pomôže upraviť potraviny tak, aby tam mohli rásť aj pri nedostatku vody.
Boh nám dáva všelijaké možnosti a voľnosť tým, že nám dal rozum a myšlienky, ktoré môžeme používať podľa uváženia. Keby ma teraz vyhodili z práce, tak najprv by som cítil silnú krivdu, pretože som nič zlé nespravil, no nakoniec by to možno znamenalo, že si nájdem omnoho lepšiu prácu, kde budem šťastnejší.
Jednoducho netušíme, čo s nami Boh zamýšľa, a musíme podľa nášho najlepšieho uváženia využívať to, čo nám ponúka – a veda je práve jedna z tých vecí.“