Na Mladifeste sa dalo aj pomodliť, aj zabaviť
Mladý Suchoročan Marián Pavčo sa do Medžugorja plánuje vrátiť. Snímka: archív Mariána Pavča
Ročne tam putujú milióny ľudí vrátane tisícov Slovákov – a mnohí z nich zažijú nezabudnuteľné chvíle.
Tento rok sa k nim pripojil aj mladík zo Suchej Hory Marián Pavčo (22), ktorý o sebe priznáva: „Nebýval som veľmi zbožný, radšej som šiel na diskotéku, vypiť si s kamarátmi. Časom som zistil, že to nebola dobrá cesta. Človek sa učí na vlastných chybách. Vlastne sa mi práve v Medžugorí najviac otvorili oči.“
Ruženec mu začal meniť život
Osobnú konverziu začal mladík zažívať už asi trištvrte roka dozadu, keď sa začal každodenne modliť posvätný ruženec.
„Nemôžem povedať, že by som sa obrátil úplne, ale začal som sa obracať iným smerom, ako som dovtedy žil. Odvtedy sa mi veľa vecí v živote zmenilo – najmä hodnoty. Ako som sa každý deň modlil ruženec, všetko mi začalo dávať viac a viac zmysel a pochopil som, že modlitba, vzťah k Bohu a Panne Márii sú už u mňa na prvom mieste,“ tvrdí Marián, ktorý podľa vlastných slov dovtedy vzťah k modlitbe nemal.
„Ani sa mi modliť nechcelo. Pokladal som to za zbytočné. Ak mám pravdu povedať, kým som sa nemodlil k Panne Márii, mal som dosť chaotický život. Keď som sa začal modliť ruženec, zmenilo sa to.“
Je to sila
V tom čase si prechádzal ťažším obdobím a túžil zažiť zmenu. Práve vtedy, asi pred pol rokom, mu sesternica povedala o Medžugorí.
„Bola tam už predtým a hovorila, že je to parádne a super; že je tam pokoj. Chcel som ísť do Medžugoria kvôli tomu – a tiež som si chcel vyriešiť niektoré otázky v svojom živote.“
Napokon sa na letný Mladifest vybrali viacerí z rodiny: Marián a jeho dvaja bratia, sesternica s bratrancom aj ich rodičia.
„Šli sme so zájazdom, mali sme super partiu aj šoféra. Celou cestou tam aj naspäť bola zábava,“ konštatuje mladý muž, ktorý do poslednej chvíle nevedel, čo presne čakať. „Myslel som, že to bude ako dovolenka, pochodíme po nejakých turistických oblastiach, kopcoch; a to bude všetko. Keď sme tam však prišli, zistil som, že je to fakt sila.“Uvoľnení a radostní
„Medžugorie je miesto, kde sa duša dostane do priestoru bez gravitácie, bez tiaže, bez starostí - ale človek to musí aj chcieť,“ tvrdí mladík, ktorého prekvapil a oslovil najmä veľký pokoj, ktorý tam cítil.
„Takú uvoľnenú atmosféru som ja osobne ešte nikde nezažil. Dalo sa aj pomodliť, aj utíšiť, aj zabaviť.“
O deviatej ráno mávali svedectvá ľudia z celého sveta, Marián si spomína napríklad na veriacich z Hongkongu. „Medzitým na pódiu boli ľudia, ktorí spievali a modlili sa k Panne Márii. Všetci, čo tam boli, tancovali, tlieskali, spievali. Taká zábava; človek sa v Medžugorí necíti osamelý, ani nevidí zatrpknutých ľudí. Všetci sú uvoľnení a radostní. Preto je to také dobré miesto.“
Oslovujúci je vraj najmä pohľad na mnohých mladých, ktorí sa snažia žiť duchovne. Podľa Mariánových postrehov tam aj staršia generácia chodí práve preto, aby videli toľko radostných, modliacich sa mladých ľudí s ružencami v rukách.
Osobné pozvanie
Najsilnejším zážitkom pre mladého muža bolo, keď sa v noci zo 4. na 5. augusta „s partiou starších dám“ vydal na miesto údajných zjavení, vrch Podbrdo.
Vtedy a tam totiž zistil, že Panna Mária sa podľa slov jednej z vizionárok narodila práve 5. augusta.
V tú noc, uprostred modliacich sa a spievajúcich ľudí, Marián veľmi silne cítil pokoj a Máriinu prítomnosť.
„Nechcel som ísť odtiaľ domov. Bolo mi pri tej predstave strašne, noc pred ochodom som až plakal,“ priznáva Marián, ktorý v sebe ešte stále spracúva aj začuté slová, vďaka ktorým začal brať svoj pobyt v Medžugorí ako osobné pozvanie:
„Hovorí sa, že Panna Mária si ľudí do Medžugoria osobne pozýva. Počul som jedného staršieho pána, že niekto sa tam veľmi chce dostať a robí všetko možné, aby sa mu to podarilo, ale nemôže. Akoby nebol pozvaný.“
Na Mladifest sa plánuje vrátiť aj budúci rok, a do Medžugoria aj skôr, ak by bola možnosť.
A hoci ťažké obdobie ešte nie je úplne za ním, tvrdí, že cíti veľké povzbudenie. „Ako sa hovorí, Pán Boh posilní človeka, aby vládal niesť kríž. Nechcel som tomu veriť, ale nakoniec som pochopil, že je to naozaj pravda. Problémy sa zvládajú ľahšie a človek možno všetko berie ako dar od Boha.“